|
Ramnóza
Ramnóza[1] je prírodný deoxycukor. Dá sa klasifikovať ako metylpentóza alebo 6-deoxyhexóza. Ramnóza sa v prírode vyskytuje hlavne ako L-ramnóza (teda 6-deoxy-L-manóza). To robí ramnózu výnimočnou, pretože väčšina sacharidov, ktoré sa bežne vyskytujú v prírode, majú D-konfiguráciu. Výnimkami sú deoxyhexózy L-fukóza a L-ramnóza a pentóza L-arabinóza. V prírode sa však vyskytuje i D-ramnóza, a to u niektorých druhov baktérií, napríklad Pseudomonas aeruginosa and Helicobacter pylori.[2] Ramnózu je možné izolovať z rastlín rodu Rhamnus, z Toxicodendron vernix a rastlín rodu Uncaria. Ramnózu takisto produkujú mikroriasy patriace do triedy Bacillariophyceae (rozsievky).[3] Ramnóza je v prírode často naviazaná na iné cukry. Je to bežný sacharid v glykozidoch mnohých rastlín. Ramnóza je takisto súčasťou vonkajšej bunkovej membrány acidorezistentných baktérii rodu Mycobacterium, medzi ktoré patrí i mikroorganizmus spôsobujúci tuberkulózu.[4] Prirodzené protilátky proti L-ramnóze sú prítomné v ľudskom krvnom sére[5] a vyzerá to tak, že väčšina ľudí má IgM, IgG alebo oba druhy týchto imunoglobulínov, ktoré sú schopné viazať tento sacharid.[6] Zaujímavou vlastnosťou ramnózy je, že pri reakcii s jodistanmi netvorí formaldehyd. Reakciou jodistanu s vicinálnymi diolmi (napr. glycerolom alebo sacharidmi) totiž štandardne dochádza k štiepnej reakcii, počas ktorej vzniká formaldehyd. Vďaka tomu je veľmi užitočná, pretože sa ňou dá zbaviť nadbytku jodistanu počas analýz v glycerole alebo iných vicinálnych dioloch, ktoré by inak tvorili farebné roztoky blanku.[7] Referencie
Pozri ajZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rhamnose na anglickej Wikipédii. |
||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
