|
Historické župy na Slovensku Tento článok sa zaoberá vývojom komitátov, stolíc a žúp na území Slovenska. Moderné názvoslovieV slovenskej historiografii existuje dvojitá terminológia ohľadom tejto problematiky:
Prechod od komitátov k stoliciam prebehol v každej župe v inom čase.[1]:14 Členenie žúpJednotlivé stolice (župy) sa na Slovensku od 15. stor. do roku 1922 (s prestávkami v druhej polovici 19. stor.) ďalej členili na tzv. slúžnovské okresy (zvyčajne štyri). Dejiny žúp na území SlovenskaKomitáty (10. – 13./14. stor.)Pozri aj:Komitát Komitáty v Uhorsku začali vznikať postupne pravdepodobne od konca 10. storočia za vlády Gejzu a/alebo prvého uhorského kráľa – Štefana I. (1000 – 1038). Na Slovensku okolo roku 1000 pravdepodobne už existovali tieto komitáty:
Ďalšie komitáty vznikali približne takto:
Okrem toho ešte existovalo množstvo malých tzv. pohraničných komitátov, ktorých úlohou bolo chrániť hranice (na Slovensku napr. Hlohovec). Zanikli spolu so vznikom stolíc. Stolice (13./14. storočie – 1849)Pozri aj:stolica V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a kráľovské komitáty sa postupne začali meniť na šľachtické stolice. Premena komitátov na stolice prebiehala na Slovensku takto:
Hranice stolíc sa ustálili v 15. storočí. Na Slovensku existovalo od 14. stor. do roku 1802 (s výnimkou 1785 – 1790) týchto 21 stolíc:
V r. 1802 bol Malohont definitívne (pretým v r. 1786 – 1790 počas tzv. jozefínskych reforiem cisára Jozefa II.) odčlenený od Hontianskej stolice (od ktorej ho však delilo územie Novohradskej stolice) a zlúčený spolu s Gemerskou stolicou do Gemersko-Malohontskej stolice. Okrem stolíc mali v Uhorsku špeciálny štatút aj niektoré mestá či provincie. Na Slovensku to boli v novoveku najmä:
Jozefínska reforma (1785 – 1790)Hranice stolíc a ich funkcia boli značne zmenení v rámci tzv. jozefínskych reforiem v roku 1785 (zmena šlachtických stolíc na moderné štátne stolice), no už roku 1790 uhorská šľachta Viedeň donútila k návratu k systému spred roka 1785. Župy (1849 – 1945)Pozri aj: Župa (Uhorsko po roku 1849) Prvé provizórium (1849 – 1850)Boli zachované hranice bývalých stolíc Druhé, tzv. Geringerovo, provizórium (13. 9. 1850 – 18. 1. 1853)Na Slovensku sa Nitrianska župa nahradila Hornonitrianskou a Dolnonitrianskou župou a spojila sa Abovská a Turnianska župa. K Dolnonitrianskej župe pribudli ešte Bánovský slúžnovský okres od Trenčianskej stolice a Osliansky slúžnovský okres od Tekova. Časti Komárňanskej, Ostrihomskej a Rábskej župy na ľavom brehu Dunaja boli spojené do Komárňanskej župy (aj spolu s komárňanským predmostím na pravom brehu Dunaja). Vznikli teda tieto župy na území Slovenska:
Tzv. definitívum (1853 – 1860)Oravská a Turčianska župa boli spojené do Oravsko-tučianskej župy. Inak došlo len k malým zmenám. Prechodné obdobie (1860 – 1867)Postupný návrat k stavu z roku 1848. Zmodernizované staré stolice (1867 – 1918)Hranice žúp boli opäť zmenené na stav z r. 1848, aj keď drobné zmeny v priebehu hraníc zostali zachované.
Pôvodný počet slúžnovských okresov v každej župe (4) sa upravil podľa potrieb každej župy a ich hranice sa stanovili tak, aby sa čo najviac stali rýchlo dostupnými obyvateľom v ich rozsahu. Na území Slovenska bolo po roku 1882 11 celých žúp (Bratislavská, Nitrianska, Tekovská, Trenčianska, Turčianska, Oravská, Liptovská, Zvolenská, Spišská, Gemersko-malohontská., Šarišská), väčšia časť 6 žúp (Komárňanská, Hontianska, Novohradská, Abovsko-turnianska, Zemplínska a Užská) a iba niekoľko obcí troch žúp (Ostrihomská, Rábska, Mošonská). Nasledujúca tabuľka ukazuje župy na území Slovenska v rokoch 1884 – 1918: Od konca 19. storočia navyše v Uhorsku existovali municipiálne mestá, ktoré boli viac-menej na úrovni žúp. Na Slovensku to boli tieto štyri mestá:
Česko-Slovensko (1918 – 1922)Po vzniku Česko-Slovenska župy na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi zostali v nezmenenom tvare a z veľkej časti s nezmenenými funkciami. Výnimku tvorili župy na južnom Slovensku – Rábska, Ostrihomská s Komárňanská – ktoré boli zlúčené do Komárňanskej župy, pretože z veľkej časti ležali v Maďarsku a župa Užská na východe, ktorej slovenská časť bola roku 1919 spojená so Zemplínskou župou (zvyšok Užskej župy ostal v Podkarpatskej Rusi). V súvislosti s hraničným sporom s Poľskom došlo aj k menším úpravám hraníc Oravy a Spiša. Župné usporiadanie však bolo v novovzniknutom Česko-Slovensku len dočasným riešením. Župy mali značne potlačené svoje samosprávne funkcie a všetka moc bola sústredená do rúk vládou menovaného župana. Na Slovensku v tomto období existovali tieto župy:
Česko-Slovensko – veľžupy (1923 – 1928)Rozdelenie územia Slovenska bolo 01.01.1923 opäť zreorganizované, pôvodné župy zanikli a vzniklo šesť nových žúp (neoficiálne nazývaných veľžupy):
V Česku mali byť župy pôvodne tiež zavedené, ale nakoniec neboli, lebo by vo viacerých mali prevahu Nemci. V Podkarpatskej Rusi existovali až do roku 1928 pôvodné uhorské župy, čiže tzv. veľžupy boli v Česko- Slovensku zavedené čisto len na území Slovenska. Česko-Slovensko (1928 – 1939 a 1945 – 1949)V r. 1928 župné usporiadanie Slovenska a Podkarpatskej Rusi definitívne zaniklo a bolo nahradené krajinským usporiadaním (po česky zemské zřízení), pričom Slovensko tvorilo jednotnú Slovenskú krajinu. Toto zriadenie na Slovensku zaniklo roku 1939, ale bolo nakrátko obnovené po vojne v rokoch 1945-(31.1.)1949. Slovensko (1940 – 1945)V okyptenej prvej Slovenskej republike boli od 1. januára 1940 znovu vytvorené župy s upravenými hranicami, a to tieto:
Zdroje
|
.png)
Portal di Ensiklopedia Dunia
