|
Komárňanská župa (Česko-Slovensko)
Komárňanská župa bola župa v Česko-Slovensku, vytvorená najmä z uhorskej Komárňanskej župy. Existovala v rokoch 1918 – 1922, mala rozlohu 1 993 km² a jej správnym centrom bolo Komárno, ktoré však malo štatút municipálneho mesta na úrovni župy. Historický vývojV roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou v roku 1920) sa časť uhorskej Komárňanskej župy na sever od Dunaja stala súčasťou Česko-Slovenska, územie na juh od Dunaja zostalo v Maďarsku. Po vyhlásení Martinskej deklarácie dňa 30. októbra 1918 sa Slovensko vyčlenilo z Uhorska a následne pričlenilo k novo vzniknutému Česko-Slovensku. Slovensko zostalo dočasne rozdelené na administratívne celky vytvorené ešte Uhorskom. Jedným z týchto celkov bola Komárňanská župa, ktorá vznikla z pôvodnej uhorskej Komárňanskej župy.[1] Keďže na slovenskom území zostali aj fragmenty bývalej Rábskej a Ostrihomskej župy, tie boli pričlenené ku Komárňanskej župe. V čele župy stál vládou menovaný župan, ktorý disponoval všetkými právomocami, zatiaľ čo samosprávna funkcia župy bola potlačená.[2] Sídlo župy sa nachádzalo v Komárne, ktoré ako municipálne mesto malo postavenie na úrovni župy, a teda nebolo jej súčasťou.[1] Župa existovala do 31. decembra 1922, pretože od 1. januára 1923 bolo na Slovensku vytvorené nové župné zriadenie, ktoré bolo pôvodne plánované pre celé Česko-Slovensko, no realizované bolo iba na Slovensku.[3] Jej územie bolo rozdelené medzi Bratislavskú a Nitriansku župu. GeografiaKomárňanská župa sa nachádzala na juhozápadnom Slovensku, na sever od Dunaja, ktorý tvoril hranicu s Maďarskom. Na severozápade hraničila s Bratislavskou župou, na severe s Nitrianskou a Tekovskou župou a na východe s Hontianskou župou.[4] Administratívne členenieV roku 1919 sa Komárňanská župa členila na tri slúžnovské okresy – Parkanský, Udvarský a Žitnoostrovský, pričom mesto Komárno nebolo súčasťou tejto župy.[5] Župan
Referencie
Pozri ajZdroj
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
