Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči Karolom I. Róbertom v roku 1321. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. V roku 1419 boli Levočania oslobodení od platenia tridsiatkov v celom Uhorsku. Tým sa otvorili neobyčajné možnosti slobodného obchodovania.
Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých skvostov, akým je dielo Majstra Pavla z Levoče v Bazilike sv. Jakuba. Sľubný vývoj mesta poznačili v 16. storočí rozsiahle požiare (1550, 1599) a v 17. storočí protihabsburské povstania. Napriek tomu Levoča v tomto období zostala najväčším a najvýznamnejším hospodárskym centrom Spiša, pravidelne tu zasadali kongregácie Spišskej stolice a v 19. storočí sa mesto stalo dôležitým strediskom slovenského národného hnutia.
Jezuiti založili v roku 1672 v meste gymnázium, ktoré fungovalo podľa jezuitského Ratio studiorum. V roku 1862 bolo premenované na Levočské kráľovské katolícke vyššie gymnázium. Okrem neho v meste pôsobilo aj známe Levočské lýceum, na ktoré prišla v roku 1844, po zosadení Ľudovíta Štúra z Katedry reči a literatúry československej, časť jeho žiakov z Bratislavy na čele s Jankom Franciscim. Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť Jána Botta, Janka Kráľa, Ľudovíta Kubániho, Pavla Dobšinského, Dr. Vavra Šrobára, Alberta Škarvana a iné.
Historické názvy mesta
Názvy mesta od 1.písomnej zmienky. Mená sa nepoužívali len v danom časovom období, navzájom sa nevylučujú a často sa odlišujú drobnými jazykovými rozdielmi. Mená poznáme podľa záznamov z kroník a iných listín.[4][5]:
Levoča so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter stredovekého mesta. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vďaka množstvu pamiatok a umeleckých skvostov patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku.
Najvýznamnejšou a jedinečnou pamiatkou je Bazilika svätého Jakuba so svojimi 11 gotickými a renesančnými krídlovými oltármi, vrátane najvyššieho dreveného neskorogotického oltára na svete (18,6 m). Mesto má obrovské stredoveké námestie obklopené renesančnými domami, známu renesančnú radnicu, ďalšie dva vzácne kostoly s barokovýminteriérom, klasicistické budovy župného domu a evanjelického kostola. Historické centrum obklopuje mohutný hradobný systém s dĺžkou 2,5 km.
Od 16. storočia až do konca roku 1922 bola Levoča sídlom Spišskej župy. V rokoch 1806 – 1826 postavil pre ňu architekt z Egru Anton Povolný veľkolepú administratívnu budovu, župný dom, ako sídlo administratívy. Klasicistický sloh pritom prispôsobil renesančnému prostrediu Levoče zdôraznením horizontálnych línií. Považuje sa za najkrajší župný dom v bývalom Uhorsku. Dnes zreštaurovaná budova opäť slúži administratívnym účelom ako sídlo okresného úradu.
Historické jadro mesta – v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu
Hradobný systém – takmer kompletne zachovaný, z 15 bášt a veží sa zachovalo šesť, z toho tri brány: Košická, Poľská a Menhardská.
Najvyšší na svete je hlavný gotický oltár (18,62 m) v Bazilike sv. Jakuba a vyrobený z lipového dreva v dielni Majstra Pavla v 16.storočí
Najväčšie v Európe je námestie so stredovekým tvarom obdĺžnika o stranách v pomere 3:1
Jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku zo 14. storočia sa nachádza v budove Starého kláštora minoritov
Najväčšia púť na Slovensku sa konala v r. 1995 v Levoči počas návštevy Svätého otca pápeža Jána Pavla II.
Od roku 1988 pôsobí v Levoči súbor historickej i súčasnej hudby – Brass Collegium zložený z nástrojov: trúbky, pozauny, tuba. Súbor založil Mgr. Vladimír Tomko.
Vladimír Poláček, (* 1964), významný príslušník československej armády
Andrej Probstner st. (* 1758 – † 1833), kráľovský poštmajster, banský podnikateľ, jeden z vedúcich predstaviteľov Hornouhorskej ťažiarskej spoločnosti[19]
Samuel Spillenberger (* 1575 – † 1655), významný mešťan, hlavný lekár Spišskej stolice, autor vedeckých publikácii o morových epidémiách a ochrane proti nim
Erika von Thellmann (* 1902 – † 1988), známa nemecko-rakúska herečka[20]
Ján III. Turzo (* 1437 – † 1508), uhorský palatín a podnikateľ
↑Milan Majtán (1998). Názvy Obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, ISBN 80-224-0530-2.
↑WWW.LOCSEITEMETO.EOLDAL.HU. História rodiny Probstnerovcov [online]. Lőcsei evangélikus temető - a szepességi baráti kör honlapja, [cit. 2021-01-17]. Dostupné online. Archivované 2021-01-24 z originálu. (po maďarsky)
↑Erika von Thellmann. [s.l.] : [s.n.], 2021-01-16. Page Version ID: 207697014. Dostupné online. (po nemecky)
O rovnomennom okrese pozri Levoča (okres).
.jpg)
.JPG)
.jpg)
