Šopronská župa
Šopronská župa resp. Šopronská stolica resp. Šopronský komitát (namiesto slova Šopronská/-ý môže byť slovo Šoproňská/-ý; iný názov: Šopron, Šoproň; po nemecky: Komitat Ödenburg, po maďarsky Sopron vármegye) bola župa resp. stolice resp. komitát v Uhorsku. V súčasnosti je toto územie rozdelené medzi západné Maďarsko a východné Rakúsko. Hlavným mestom bolo mesto Šopron. GeografiaŠopronská župa susedila s rakúskou krajinou Dolné Rakúsko a uhorskými župami Mošon, Ráb, Vesprém a Vas. Neziderské jazero ležalo čiastočne v tejto župe. Rozloha župy v roku 1910 bola 3 241 km². DejinyŠopronský komitát patril medzi prvé komitáty v Uhorsku. V 1918 (podľa Trianonskej dohody z 1920) sa západná časť stala súčasťou novej rakúskej krajiny Burgenland. Východná časť ostala súčasťou Maďarska. V 1921 sa v referende rozhodlo, že mesto Šopron sa pripojí k Maďarsku namiesto Rakúska. Po druhej svetovej vojne sa Šopronská župa spojila s Rábskou a Mošonskou župou a vznikla nová Rábsko-šopronská župa. Táto bola na začiatku 90. rokov premenovaná na Rábsko-mošonsko-šopronskú župu. Malá časť Šopronskej župy bola včlenená do Železnej župy. OkresyNa začiatku 20. storočia bola Šopronská župa rozdelená na slúžnovské okresy:
plus municipálne mestá: Šopron, Kismarton (nem. Eisenstadt) a Ruszt (nem. Rust) Eisenstadt, Mattersburg, Rust and Oberpullendorf sú v súčasnosti v Rakúsku. Referencie
Iné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia