Čanadská župa

Čanadská župa
Župa v Uhorsku
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku Poloha župy v Uhorsku
Štát	Uhorsko
Súčasné štáty	Maďarsko, Rumunsko
Sídlo župy	Makov
Rozloha	1 714 km²
Obyvateľstvo	140 007 (1910) [1]
-	109 011 (1880) [2]
Hustota	84,7 obyv./km²
Národnostné zloženie (1910)[3]	Maďari 73,7 % Nemci 0,8 % Rumuni 10 % Slováci 12,3 % Srbi 2,8 %
Národnostné zloženie (1880)[2]	Maďari 69,12 % Nemci 1,02 % Slováci 11,41 % Rumuni 10,18 % Rusíni 0,08 % Srbi a Chorváti 2,92 % Ostatní 0,18 %
Náboženské zloženie (1910)[4]	Evanjelické a. v. 13,1 % Gréckokatolícke 3,2 % Pravoslávne 11,8 % Reformovaná k. c. 18 % Rímskokatolícke 51,1 % Židovské 2,3 %
Wikimedia Commons: Csanád County
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Čanadská župa resp. Čanadská stolica resp. Čanadský komitát (namiesto slova Čanadská/-ý môže byť slovo Čanádska/-y; iný názov: Čanád, Čanad; po latinsky: Comitatus Chanadiensis/Chenadiensis, po maďarsky: Csanád vármegye, po nemecky: Komitat Tschanad) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku. V súčasnosti je toto územie rozdelené medzi juhovýchodné Maďarsko a západné Rumunsko. Hlavným mestom bolo mesto Makov.

Geografia

Čanadská župa susedila s Čongrádskou, Békešskou, Aradskou a Torontálskou župou. Rieka Mureş tvorila jej južnú hranicu. Rozloha župy bola v roku 1910 okolo 1715 km².

Dejiny

Čanadská župa bola vytvorená okolo 11. storočia a pomenovaná podľa hradu Čanád (maď. Csanád), ktorý bol pomenovaný podľa svojho prvého majiteľa, bratanca svätého Štefana, uhorského kráľa. Čanadské biskupstvo bolo jedno z najstarších v Uhorsku. Jeho prvým biskupom bol svätý Gellért. V roku 1920 bola Trianonskou zmluvou malá časť na juhovýchode župy odčlenená od Maďarska a pričlenená k Rumunsku aj s mestom Nadlak, kde doposiaľ žije početná slovenská menšina tvoriaca polovicu obyvateľov. Zvyšná časť župy bola spojená s časťami Torontálskej župy (malá oblasť južne od Szegedu) a Aradskej župy (malá časť južne od Békešskej župy) do novovytvorenej Čanadsko-aradsko-torontálskej župy. Po druhej svetovej vojne bola táto župa rozdelená medzi Békešskú a Čongrádsku župu. Rumunská časť Čanadskej župy je v súčasnosti súčasťou Aradskej župy.

Národnosti

V roku 1880[5] bolo národnostné zloženie jednotlivých okresov Čanadskej župy nasledovné:

Okres	Počet obyvateľov	Slováci	Maďari	Nemci	Rumuni	Srbi/Chorváti	Iní
Központ	17 575	20,03 %	61,05 %	0,87 %	8,77 %	3,76 %	5,52 %
Nadlak	20 019	27,99 %	30,37 %	1,11 %	33,93 %	1,11 %	5,49 %
Battonya	23 202	2,98 %	69,83 %	1,31 %	10,32 %	9,77 %	5,79 %
Mezőkovácsháza	18 152	14,25 %	76,88 %	1,23 %	1,97 %	0,04 %	5,63 %
Makó (mesto so z.m.)	30 063	0,11 %	94,39 %	0,70 %	0,04 %	0,10 %	4,66 %

Slováci tvorili absolútnu alebo relatívnu väčšinu v týchto obciach[5]:

• Aleberti: 886 obyvateľov / Slováci 89,95 %
• Ambrózfalva: 866 / 72,63 %
• Pitvaros: 2 351 / 87,71 %
• Nadlak: 10 646 / 52,58 %
• Slovenský (Tót-) Bánhegyes: 2 255 / 63,19 %

Iné významné obce:

• Apácza: 3 171 / 5,83 %
• Batonya: 9 195 / 4,96 %
• Kaszaper: 1 030 / 13,88 % (samostatná farnosť od roku 1867, samostatná obec až po 1. svetovej vojne, dovtedy súčasť obce (Tót-) Nagybánhegyes[6],[7])
• Mező-Kovácsháza: 3 662 / 16,62 %
• Slovenská (Tót-) Kovácsháza: 687 / 27,22 %

V roku 1910[8] bolo národnostné zloženie jednotlivých okresov Čanadskej župy nasledovné:

Okres	Počet obyvateľov	Slováci	Maďari	Nemci	Rumuni	Srbi	Iní
Központ	23 786	21,34 %	67,97 %	0,47 %	7,29 %	2,62 %	0,31 %
Nadlak	25 941	30,72 %	32,44 %	0,79 %	34,07 %	1,04 %	0,94 %
Battonya	33 750	2,15 %	78,32 %	1,00 %	9,39 %	8,92 %	0,22 %
Mezőkovácsháza	26 853	11,95 %	86,73 %	0,56 %	0,59 %	0,08 %	0,09 %
Makó (mesto so z.m.)	34 918	0,44 %	98,28 %	0,60 %	0,43 %	0,12 %	0,13 %

Slováci tvorili absolútnu alebo relatívnu väčšinu v týchto obciach:

• Csanádalberti: 1 370 obyvateľov / Slováci 95,11 %
• Ambrózfalva: 1 042 / 95,10 %
• Pitvaros: 2 936 / 93,53 %
• Nadlak: 14 043 / 54,48 %
• Nagybánhegyes: 5 204 / 51,71 % (predtým Tótbánhegyes)

Iné významné obce:

• Sajtény: 4 965 / 5,06 %
• Mezőhegyes: 7 972 / 6,82 %
• Csanádapacza: 3 813 / 4,80 %
• Batonya: 13 011 / 1,27 %
• Végegyháza: 1 543 / 11,99 % (pretým Tótkovácsháza[9])
• Mezőkovácsháza: 4 429 / 1,99 %

Rozdelenie

Začiatkom 20. storočia sa Čanadská župa delila nasledovne:

Okresy (járás)
Okres	Centrum
Battonya	Battonya
Központ	Makó
Mezőkovácsháza	Mezőkovácsháza
Nagylak	Nadlak
Mestá so zriadeným magistrátom (rendezett tanácsú város)
Makó

Mesto Nadlak leží v súčasnosti v Rumunsku, všetky ostatné vyššie spomenuté ležia v Maďarsku.

Referencie

1. 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
2. REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
3. 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
4. 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
5. http://mtdaportal.extra.hu/adatbazisok.html
6. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-09-02]. Dostupné online. Archivované 2014-09-08 z originálu.
7. A történelmi Magyarország atlasza és adattára 1914, ISBN 963856833X
8. http://kt.lib.pte.hu/cgi-bin/kt.cgi?konyvtar/kt06042201/0_0_4_pg_279.html^[nefunkčný odkaz]
9. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-09-02]. Dostupné online. Archivované 2011-12-11 z originálu.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čanadská župa