Zvolenská župa (Uhorsko)

Zvolenská župa
Župa v Uhorsku
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku Poloha župy v Uhorsku
Štát	Uhorsko
Súčasné štáty	Slovensko
Sídlo župy	Zvolen Banská Bystrica (od 18. stor.)
Rozloha	2 730 km²
Obyvateľstvo	133 653 (1910) [1]
-	102 500 (1880) [2]
Hustota	49,0 obyv./km²
Národnostné zloženie (1910)[3]	Slováci 84,8 % Maďari 12,4 % Nemci 1,6 %
Národnostné zloženie (1880)[2]	Maďari 2,6 % Nemci 2,93 % Slováci 90,36 % Rumuni 0 % Rusíni 0 % Srbi a Chorváti 0,05 % Ostatní 0,51 %
Náboženské zloženie (1910)[4]	Rímskokatolícke 65,1 % Evanjelické a. v. 31,7 % Židovské 2,3 %
Wikimedia Commons: Zólyom County
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Zvolenská župa resp. Zvolenská stolica resp. Zvolenský komitát (iný názov: Zvolen; lat. comitatus Zoliensis, maď. Zólyom (vár)megye, nem. Sohler Gespanschaft/Komitat Sohl) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.

Charakteristika

Zvolenská župa susedila s Gemerskou, Malohontskou, (od roku 1803 Gemersko - Malohontskou), Hontianskou, Liptovskou, Novohradskou, Tekovskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou župy bol Hron. Územie župy, napriek masívnej banskej činnosti, ešte aj na konci 19. storočia z 55 % pokrývali lesy. Rozloha Zvolenskej župy v roku 1910 bola 2 730 km². V súčasnosti sa pre príslušný región pomenovanie Zvolen nepoužíva, región v juhovýchodnej časti bývalej župy nesie názov Podpoľanie, zvyšná časť Pohronie. Územie regiónu Horehronie, zodpovedajúce územiu okresu Brezno, bolo súčasťou Zvolenskej a Gemerskej župy. Niekedy je Horehronie uvádzané ako mikroregión, súčasť Pohronia.

Zvolenská župa na strednom Slovensku

Centrum

Administratívnym centrom komitátu bol Pustý hrad, od konca 15. storočia Zvolenský hrad. Stoličné zhromaždenia a sedrie sa konávali vo Zvolene. V 60-tych rokoch 18. storočia sa centrom stolice stala Banská Bystrica.[5]

Dejiny

Zvolenské domínium sa včlenilo do Uhorského kráľovstva v druhej polovici 11. storočia. Súčasťou domínia bol aj Liptov, Orava, Turiec a od polovice 12. storočia aj severná časť Tekova. Územie domínia bolo riedko osídlené a hospodársky málo rozvinuté. Na komitát sa pretvorilo na prelome 12. a 13. storočia.[5]

v 14. storočí, pri premene komitátu na šľachtickú (zemiansku) stolicu sa od Zvolenského komitátu oddelili aj Liptovská, Oravská a Turčianska stolica.[5]

V rokoch 1786 – 1790 bola Zvolenská stolica spojená s Turčianskou do Turčiansko-zvolenskej stolice, po smrti cisára Jozefa II. sa však pôvodný stav obnovil.[5]

Najvýznamnejším mestom stolice bola Banská Bystrica s rozvinutým školstvom (katolícke a evanjelické gymnáziá). Významnými mestami boli aj Zvolen, Brezno a Krupina (od roku 1877 patriaca do Hontianskej župy). Banská bystrica, Brezno, Krupina, Ľubietová a Zvolen boli slobodnými kráľovskými mestami, kde sa pravidelne konávali trhy.

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa Zvolenská župa stala súčasťou Česko-Slovenska. Zvolenská župa existovala do roku 1923, v rokoch 1923 – 1928 bola vytvorená Zvolenská (veľ)župa. V roku 1928 bolo župné zriadenia na Slovensku zrušené.

Počas vojnovej Slovenskej republiky (1940 – 1945) bolo územie súčasťou Pohronskej župy. V súčasnosti je celé územie bývalej župy súčasťou Banskobystrického kraja.

Národnosti

Vo Zvolenskej stolici prevládal slovenský živel aj napriek rozsiahlej kolonizácii, najmä z nemecky hovoriacich krajín. Neskôr sa poslovenčili aj predtým nemecké mestá.[5]

Okresy

Územie stolice sa delilo na dva slúžnovské okresy[5]:

• Horný (Processus superior)
• Dolný (Processus inferior)

Od 19. storočia sa označovali ako Banskobystrický a Zvolenský slúžnovský okres.[5]

V roku 1910 sa župa delila na tieto okresy:

• Banská Bystrica
• Brezno
• Zvolen
• Zvolenská Slatina

Mestá so zriadeným magistrátom:

• Banská Bystrica
• Brezno
• Zvolen

V súčasnosti je územie bývalej Zvolenskej župy súčasťou týchto okresov Banskobystrického kraja:

• Banská Bystrica (celý okres)
• Banská Štiavnica (len obec Kozelník)
• Brezno (okrem obcí od Polomky (vrátane) na východ a obcí Drábsko a Lom nad Rimavicou na juhu)
• Detva (okrem obcí Podkriváň a Látky)
• Zvolen (okrem obcí Dolný a Horný Tisovník, Stará Huta)

Referencie

1. 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
2. REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
3. 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
4. 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
5. ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 168–176.

Literatúra

• BEL, Matej. Zvolenská stolica. Preklad Imrich Nagy. Vyd. 1. Čadca; Banská Bystrica : Kysucké múzeum v Čadci; Stredoslovenské múzeum, 2017. 612 s. ISBN 978-80-89751-17-4.

Pozri

• Zoznam obcí Zvolenskej župy
• Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1918 – 1922)
• Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zvolenská župa (Uhorsko)