Typológia starogréckej keramiky

Grécka keramika z neskoro-geometrického obdobia, Archeologické múzeum Kerameikos (Atény)

Grécka keramická hračka z obdobia 950 – 900 pred Kr., Archeologické múzeum Kerameikos (Atény)

Keramická „taška“ z obdobia 1700 – 1500 pred Kr., Archeologické múzeum Herakleion

Keramika „dievča na hojdačke“ z obdobia 1450 – 1300 pred Kr., Archeologické múzeum Herakleion

V starovekom Grécku sa z keramiky (z pálenej hliny či terakoty) vyrábalo veľké množstvo nádob rozličných tvarov a funkcií, ktoré sa často prekrývali.[1] Nevyrábali sa len nádoby, ako sú džbány a nádoby na pitie a jedlo, ale i také predmety, ako veľké kade, pece, sarkofágy, kanvice, vedrá, panvice, mažiare na drvenie, kozmetické skrinky, hračky, sochy, sošky, architektonické ozdoby, lampy a dekoratívne predmety (či nádoby). Keramické výrobky sa používali tiež pri obchodovaní, v remeslách a verejnom živote, napríklad ako hlasovacie urny, vodné hodiny, odmerky na tekutiny či sypké látky. Keramické nádoby, napr. čiernofigúrové panathenajské amfory sa dávali ako ceny pre víťazov na hrách. O nevšednom keramickom tovare s umeleckým zdobením sa toho vie viac, lebo sa často zachoval v hrobkách relatívne nepoškodený. Menej vedomostí je o obyčajných každodenných predmetoch, napríklad používaných v kuchyni, aj keď boli vo všetkých obdobiach zrejme bežnejšie.[1]

Vo vývinovej línii (chronologicky) sa výzdoba starogréckej keramiky rozlišuje na geometrickú, orientalizujúcu, čiernofigúrovú, červenofigúrovú, na bielom podklade a neskorú.[2] Grécke keramické nádoby svojou štýlovou rozmanitosťou a rozšírením po celom gréckom svete (a jeho okolí) spôsobili bádateľom nemálo starostí. Tvar (typ) nádoby sa ale niekedy dal určiť pomerne jednoducho, občas bol nejaký antický termín použitý na základe dohody.[3] Avšak o známych názvoch niektorých tvarov nádob, väčšinou tu ide atickú okrasnú keramiku, sa už dnes vie, že sú nesprávne (niekedy sa totiž vyrábali aj novinky typov váz, podľa požiadavok užívateľa). Rovnaký tvar mohla mať i celkom prostá nádoba i nádoba krásne zdobená. Najbežnejším zdobeným typom nádob boli poháre. Niektoré tvary nádob sa vyrábali aj z iných materiálov, napríklad z kameňa či kovu.[1]

Názvy tvarov

Tvar keramiky	Využitie	Nákres	Obrázok	Poznámky
Alabastrón (Ἀλάβαστρον)	Keramická nádoba na olej či vonné látky[1]			Atický alabastrón, cca 470 pred Kr. Amazonka v nohaviciach so štítom, British Museum
Amfora (Ἀμφορέας)	Nádoba na prepravu vína, oleja a sypkých látok[1]			Červenofigúrová amfora, 520 až 510 pred Kr., Herakles a Aténa, Staatliche Antikensammlungen
Amforiskos (Ἀμφορισκος)	Malá nádoba na parfumovaný olej[1]			Červenofigúrový amforiskos, mladý muž sedí so ženou, cca 425 – 400 pred Kr., Musée du Louvre
Amis (Ἀμίς)	Prenosný nočník v tvare džbánu so širokým hrdlom.[1]			Detský keramický nočník, cca 6. stor. pred Kr., Múzeum Agory v Aténach
Aryballos (Ἀρύβαλλος)	Malá nádoba (či fľaša) na olej s úzkym hrdlom, používali ju atléti[4]			Aryballos, Pegas, okolo 580 pred Kr. Staatliche Antikensammlungen
Askos (Ἀσκός)	Nádoba slúžila k uchovávaniu vonných olejov, k nalievaniu tenkým pramienkom bolo prispôsobené jej hrdlo[4]			Červenofigúrový askos, cca 330 pred Kr., Národné archeologické múzeum (Madrid)
Bolsal	Názov (vytvorený od názvov Bologna a Soloniké) pre široký plytký pohár s kolmými stenami a dvomi vodorovnými uchami, ktorý je kópiou kovového originálu.[4]			Bolsal, 4. stor. pred Kr., Múzeum Albacete
Dinos (Δινος)	Nádoba na zmiešanie vody s vínom[4]			Dinos, cca 625 – 600 pred Kr.
Epichysis (Επίχυσις)	Nádoba na drahé kvapaliny, napr. oleje alebo vonné látky[4]			Epichysis, 325 – 300 pred Kr.
Epinétron (Επίνητρον)	Atická ženská nádoba používaná pri tkaní[5]			Epinétron, cca 450 pred Kr.
Eschara (Εσχάρα)	Kuchynská nádoba[6]			Eschara, cca 375 – 325 pred Kr.
Exaleiptron (Εξάλειπτρον)	Nádoba sa používala na parfumované tekutiny v ženských spálňach[4]			Atický čiernofigúrový trojnohý exaleiptron, cca 580 – 570 pred Kr.
Fialé (Φιάλη)	Plochá miska na obety (libácie) vzácnej tekutiny, oleja alebo vína k pocte bohov[4]			Fialé, cca 600 pred Kr.
Formiskos (Φορμίσκος)	Považovaný je za rituálny vodný či olejový postrekovač, iní vedci ho považujú za rituálnu hrkálku[7]			Formiskos z helenistického obdobia.
Guttus (Γούτος)	Malá nádoba používaná na olej[8]	Guttus, klasický typ		Gutos, cca 420 – 370 pred Kr.
Hydria (ὑδρία)	Veľký džbán na vodu.[8]			Hydria, 550 – 500 pred Kr.
Chous (Χους)	Baňatý džbán chous sa používal pri slávnosti Anthestérií, malé choes sa dávali deťom[8]			Chous, cca 475 – 450 pred Kr.
Chytra (Χύτρα)	Hrniec na varenie[8]			Chytra, cca 6. až 4 stor. pred Kr.
Kados (Κάδος)	Nádoba na uchovávanie tekutín. Mala široký otvor a dve vertikálne uchá.[8]
Kakkabé (Κακκάβη)	Hlboký hrniec na varenie so širokým guľovitým telom.[9]
Kalathos (Κάλαθος)	Doslovne košík, napríklad na vlnu[8]			Kalathos, cca 2. polovica 10. stor. pred Kr.
Kalpis (Κάλπις)	Druh ozdobnej hydrie[8]			Kalpis, 460 – 450 pred Kr.
Kantharos (Κάνθαρος)	Hlboká čaša na pitie[8]			Kantharos, cca 350 – 340 pred Kr.
Kernos (Κέρνος)	Zložená váza, do ktorej sa dávali obetné dary bohom[8]			Kernos, cca 2000 pred Kr.
Klibanos (Κλίβανος)	Bola to nádoba v tvare vaničky s vekom, v ktorej sa piekol chlieb. Spodok bol širší ako vrch. Malé otvory vo forme zaručovali, že teplo mohlo lepšie ovplyvniť kvalitu cesta. Tieto nádoby sú známe len zo starovekých spisov (uvádza ich aj Biblia).[10]			Klibanos, cca 5. stor. pred Kr., Múzeum starovekej Agory v Aténach.
Kóthón (Κώθων)	Označenie používané pre rôzne tvary keramických nádob, napr. (nesprávne) pre exaleiptron, a tiež pre nádobu na pitie s jedným uchom, ktorý používali vojaci a cestujúci.[8]			Korintský kóthón, cca 550 – 500 pred Kr.
Kotylé (Κοτύλη)	Alternatívny názov pre skyfos. [8]			Kotylé, 5. stor. pred Kr.
Kratér (Κρατήρ)	Nádoba sa používala hlavne na miešanie vína s vodou.[8]	Volutový kratér		Kalichový kratér, achájsky hrdina Aias zabíja trójskeho väzňa. Červenofigúrový kratér z konca 4. storočia pred Kr.
Kyathos (Κύαθος)	Používal sa ako naberačka alebo ako šálka[8]			Atický čiernofigúrový kyathos, cca 550 – 540 pred Kr.
Kylix (κύλιξ)	Bol to najpoužívanejší druh čaše na pitie[8]	Chalkidský kylix		Atický červenofigúrový kylix, cca 510 – 500 pred Kr.
Lagynos (λάγυνος)[8]	Džbán so splošteným baňatým telom, dlhým úzkym hrdlom a dlhým zvislým uchom.[8]			Lagynos z Kyrenaiky, cca 150 – 100 pred Kr.
Lakaina (λάκαινα)	Hlboká čaša na pitie s dvomi vodorovnými uchami pri dne nádoby[8]			Lakónska lakaina, 6. stor. pred Kr., Metropolitan Museum of Art
Lebes (λέβης)	Hlboká misa s oblým dnom, ktorá nemala ucho a bola umiestnená na stojane.[8]			Lebes, 7. stor. pred Kr.
Lebes gamikos (Λέβης γαμικός)	Rovnaká nádoba ako lebes, mala veko, a stála na stojane alebo podstavci. Používala sa pri svadobnom kúpeli. [8]			Lebes gamikos, cca 560 – 550 pred Kr.
Lekané (Λεκάνη)	Miska na mytie rúk, používala sa pri stolovaní[8]			Lekané, cca 330 pred Kr.
Lekanis (λεκανις)	Plytká misa s pokrievkou a s dvomi vodorovnými uchami.[8]			Atický červenofigúrový lekanis, cca 370 – 360 pred Kr.
Lékythos (Λήκυθος)	Používal sa ako obetný dar (pri hroboch a vo svätyniach)[8]			Atický čiernofigúrový lékythos, achájsky hrdina Achilles vláči Hektorovo mŕtve telo okolo hradieb Tróje, cca 490 pred Kr.
Lopas (Λοπάς)	Plytká panvica alebo tanier na varenie.[8]			Lopas, prelom 7. a 6. stor. pred Kr.
Lutérion alebo Loutérion (Λουτήριον)	Nádoba na mytie a kúpanie.[8]			Atický čiernofigúrový lutérion, cca 600 – 575 pred Kr.
Lutroforos alebo Loutroforos (Λουτροφόρος)	Rituálna nádoba, používala sa pri svadbách a pohreboch slobodných ľudí.[11]			Lutroforos, cca 330 pred Kr.
Lydion (Λύδιον)	Tvar tejto nádoby má zrejme egyptský pôvod, používali ju hlavne v Lýdii (podľa názvu).[12]			Iónsky lydion, cca 6. stor. pred Kr.
Mastos (Μαστός)	Čaša v tvare ženského prsníka, používala sa ako pohár na pitie pri sympóziách.[11]			Mastos, cca 520 pred Kr.
Nestoris (Νεστορίς)	Nádoba podobná amfore, pochádza z južnej Itálie.[11]			Lukánsky červenofigúrový nestoris, žena drží v ruke fialé, cca 360 – 350 pred Kr.
Oinochoé (Οινοχόη)	Kanvica na víno rôznych tvarov, ponárala sa do kratéra a odoberalo sa z nej potrebné množstvo vína.[8]			Oinochoé, cca 625 – 600 pred Kr.
Olpé (ὄλπη)	Nádobka na olej.[11]			Olpé, cca 540 pred Kr.
Óon (ὠόν)	Nádoba v tvare vajca, používali ju pri pohreboch.[13]			Óon, 5. stor. pred Kr.
Peliké (Πελίκη)	Druh amfory, jej použitie je neisté, ale mohlo sa v nej skladovať víno, olej či voda.[11]			Peliké, cca 480 – 470 pred Kr.
Perirrhantérion (περιρραντήριον)	Vyvýšená okrúhla plytká nádoba s vodou slúžiaca k rituálnej očiste, obvykle bola vyrobená z kameňa len zredka z pálenej hliny.[14]			Archaický perirrhantérion z Poseidónovej svätyne (kópia), cca 7. stor. pred Kr.
Pinax (πίναξ)	Výraz sa používa pre hlinené obdĺžnikové dosky zdobené maľbou, ale aj pre tanier okrúhleho tvaru[11]			Atický čiernofigúrový pinax, scéna trúchliacich pri pohrebe, cca 560 – 550 pred Kr.
Pithos (Πίθος)	Objemná a vysoká nádoba na skladovanie, používala sa aj pri pohreboch[11]			Pithos, Knóssos, cca 1500 pred Kr.
Plémochoé (Πλημοχόη)	Nádoba na uloženie cenných kvapalín, ako sú parfumované oleje a masti. Niektorí znalci tvrdia, že táto nádoba je form[12]			Plémochoé, cca 550 – 525 pred Kr.
Podaniptér (ποδανιπτήρ)	Nádoba (umývadlo) na umývanie nôh[12]			Apúlsky červenofigúrový podaniptér, cca 330 – 310 pred Kr.[15]
Psyktér (Ψυκτήρ)	Nádoba sa vložila do kratéra, aby sa v nej chladilo víno[11]			Psyktér, cca 525 – 500 pred Kr.
Pyxis (Πυξίς)	Schránka na kozmetiku, šperky alebo vlnu. [11]			Atický červenofigúrový pyxis, cca 470 – 460 pred Kr.
Rhyton (ῥυτόν)	Nádoba na pitie s jedným uchom, horná časť sa zhotovila hrnčiarskom kruhu a spodná časť vo forme.[11]			Atický červenofigúrový rhyton s baraňou hlavou, cca 470 – 460 pred Kr.
Situla	nádoba na vodu alebo víno[16]	Lentini situla		Červenofigúrová situla z Apúlie, cca 350 pred Kr.
Skafion (σκάφιον)	Prenosný nočník pre ženy, misa v tvare člna.[17]			Atický červenofigúrový kalpis, maľba znázorňuje močiacu ženu (zrejme nad skafionom), cca 500 pred Kr.
Skyfos (Σκύφος)	Hlbšia čaša na pitie s podstavcom alebo bez neho, používal sa hlavne pri sympóziách.[11]			Skyfos, cca 430 – 420 pred Kr.
Stamnos (Στάμνος)	Nádoba podobná amfore, mala dve malé horizontálne uchá, baňaté telo a krátke hrdlo s vekom[18]			Atický červenofigúrový stamnos, cca 480 – 470 pred Kr.
Téganon (Τήγανον)	Kuchynská nádoba na varenie a smaženie.[19][20]
Thymiatérion (θυμιατήριον)	Malá miska niekedy s vysokou nôžkou a s deravým vekom, používaná k zadymeniu domov, hrobiek a svätýň kadidlom [18]			Thymiatérion, cca 350 – 325 pred Kr.
Tripus alebo Tripous (Τρίπους)	Keramická trojnožka, používala sa napr. v kuchyni, v chrámoch, dávali ho ako cenu víťazom hier[21]			Tripus, cca 850 pred Kr.

Typy a varianty

Alabastrón

Približne od roku 1400 pred Kr. sa grécka keramika (neskoroheladská) už vyrábala v masovom merítku a vyvážala sa do celého Stredomoria. Mala jemnú štruktúru, riedku dekoráciu a normované tvary, medzi ktoré už patril aj alabastrón (cibuľovitého tvaru).[22] Neskoršími typmi bol alabastrón korintský (objavil sa okolo roku 700 pred Kr. v štýle orientalizujúcom) a atický.[23]

Typy alabastrónu

• 
  Neskoroheladský alabastrón, cca 1350 pred Kr.
• 
  Korintský alabastrón, cca 615 – 600 pred Kr.
• 
  Atický alabastrn, 470 pred Kr.

Amfora (typy)

Amfora – vysoká nádoba s úzkym hrdlom a dvoma horizontálnymi protiľahlými uchami, skladovanie kvapalín a sypkých látok (napr. zrna) je známa v dvoch hlavných typoch, baňatej a amfory so zúženým krkom. Niektorí znalci k amforám zaraďujú aj peliké.[24]

Baňatá amfora

Objavuje sa okolo roku 700 pred Kr. Podľa tvarov sa delí na: Typ A (okolo roku 550 pred Kr.), Typ B a Typ C. Niektorí znalci do tejto kategórie zaraďujú aj amforu Peliké, prevláda však názor, že je to samostatná forma.[25]

• 
  Baňatá amfora
• 
• 
  Typ A
• 
  Typ B
• 
  Typ C

Amfora so zúženým krkom

Amfora so zúženým krkom, objavuje sa približne v 10. stor. pred Kr.[26]

• 
  Amfora so zúženým krkom
• 

Amfora konská hlava

Existuje viac ako 100 takýchto amfor maľovaných rôznymi umelcami. Tieto amfory mali veľmi špecifickú funkciu, ktorá ešte nebola objasnená (možno ich dávali do hrobiek a hrobov).[27]

• 
  Amfora konská hlava

Peliké

Podľa väčšiny znalcov je to samostatná forma amfory. Objavuje sa na konci 6. stor. pred Kr.[25]

• 
  Peliké
• 

Iné tvary a typy

• 
  Typ: Belly-handled amfora
• 
  Typ: Strap-handled amfora
• 
  Typ: Shoulder-strap amfora
• 
  Typ: Panathenajská (skorá)
• 
• 
  Typ: Panathenajská (neskorá)
• 
  Typ: Nolanská amfora
• 
• 
  Typ: Nikosthenova amfora
• 
• 
  Typ: Tyrrhenská amfora
• 
  Typ: Šnúrová amfora, jej uchá majú podobu šnúr
• 
  Typ: Špicatá amfora
• 
• 
  Typ: Juhoitalská amfora
• 
• 
  Typ: Kampánska Bail-amfora
• 
  Typ: Prepravná amfora
• 

Pithos

Samostatná forma amfory. Objavuje sa už 15. stor. pred Kr.[25]

• 
  Pithos
• 

Niektorí znalci medzi amfory zaraďujú aj Loutroforos (radí sa medzi Hydrie) a Amforiskos považovaný za nezávislý tvar vázy.

• 
  Typ: Loutroforos
• 
• 
  Typ: Amforiskos
• 

Aryballos

Baňatý a špicatý aryballos

Existujú dva základne druhy (tvary) aryballosu, a to baňatý (guľatý) a špicatý.[28]

• 
  Baňatý aryballos
• 
• 
  Špicatý aryballos

Figurálny aryballos

Inou formou je figurálny aryballos, ktorý znázorňuje jednotlivé časti tela, ako sú nohy alebo ruky, až po zvieratá. Ďalší typ figurálneho aryballosu znázorňuje ľudskú hlavu.[29]

• 
  Figurálny aryballos typ A
• 
  Figurálny aryballos typ B

Askos

Obyčajný, dubletný askos

Popri zvyčajných jednoramenných askoi sa používali aj dvojramenné askoi.[30]

• 
  Obyčajný askos
• 
• 
  Juhoitalský dvojramenný askos zdobený v štýle Gnathia, caa 330 – 310 pred Kr., Musée Saint-Raymond, 26530

Figurálny askos

• 
  Figurálny askos

Exaleiptron

Obyčajný a trojnohý exaleiptron

Existujú dva základne druhy (tvary) exaleiptronu, a to obyčajný a trojnohý.[31]

• 
  Obyčajný exaleiptron
• 
• 
  Trojnohý exaleiptron
• 

Hydria

Shoulder hydria

V polovici 6. storočia pred Kr. sa objavuje typ hydrie s ostrými ramenami.[32]

• 
  Shoulder hydria
• 

Kalpis

• 
  Typ Kalpis
• 

Lutroforos

Niektorí znalci ho považujú za samostatnú formu vázy alebo ho zaraďujú medzi amfory.[33]

• 
  Lutroforos
• 

Chytra

Chytra patrila do tzv. bežnej starogréckej kuchynskej keramiky, ktorá musela mať vlastnosti vynikajúcej tepelnej odolnosti. Z archeologických nálezov (z prevažne fragmentárnych nálezov) z rôznych oblastí Grécka je zjavné, že chytra bola vyrobená v rôznych formách z ílov, vo všeobecnosti hnedých až červených, niekedy sivých až hnedo-šedých (v miestnych variantoch, špecifických pre miesto výroby). Je možné, že každé grécke mesto malo svoju vlastnú produkciu. Podľa najrozšírenejších tvarov sa delí na šesť typov (1a, 1a1, 1b, 1c, 1d, 1e).[9]

Typy

• 
  Typ 1a
• 
  Typ 1a1
• 
  Typ 1a1
• 
  Typ 1b
• 
  Typ 1c
• 
  Typ 1c
• 
  Typ 1d
• 
  Typ 1d
• 
  Typ 1e

Kakkabé

Kakkabé je forma starogréckej kuchynskej nádoby, ktorú francúzsky archeológ Michel Bats rozdelil podľa najrozšírenejších tvarov na päť typov (a, b, c1, c2, d).[9]

Typy

• 
  Typ a
• 
  Typ b
• 
  Typ c1
• 
  Typ c2
• 
  Typ d

Kantharos

Kantharos bol v starovekom Grécku jeden z najstarších typov nádob na pitie. Podľa najrozšírenejších tvarov sa delí na štyri typy (A, B, C, a D).[34][35][36] Ďalšími formami sú figurálne kantharoi, ktoré zobrazujú zvieratá, ľudskú hlavu[36][37] alebo ľudské tváre (tzv. janiform kantharos)[38]

Typy a tvary kantharoi

• 
  Kantharos typ A
• 
• 
  Kantharos typ B
• 
• 
  Kantharos typ C
• 
• 
  Kantharos typ D
• 
• 
  Katharos, 1400 pred Kr.
• 
  Atický kantharos, geometrický štýl, cca 780 pred Kr.
• 
  Boiótsky terakotový kantharos zo 6. stor. pred Kr.
• 
  Kantharos s kovovým leskom (čiernym), cca 300 – 200 pred Kr.
• 
  Atický janiform kantharos s tvárami, cca 480 – 460 pred Kr.
• 
  Figurálny kantharos s hlavou somára, cca 520 – 500 pred Kr.
• 
  Kantharos s hlavou ženy, cca 510 – 500 pred Kr.
• 
  Kantharos s olovenou glazúrou signovaný Likinniom, cca 100 – 1 pred Kr.

Kratér

Poznáme štyri hlavné typy kratérov: kalichový, stĺpikový, volutový a zvoncový.[39]

Kalichový kratér

• 
  Kalichový kratér
• 

Stĺpikový kratér

• 
  Stĺpikový kratér
• 
• 
  Typ: Stĺpikový atický
• 
  Typ: Stĺpikový korintský

Volutový kratér

• 
  Volutový kratér
• 
• 
  Typ: Volutový atický
• 
  Typ: Volutový juhoitalský

Zvoncový kratér

• 
  Zvoncový kratér
• 

Iné tvary a typy

• 
  Dinos na stojane
• 
• 
  Typ: Dinos baňatý
• 
• 
  Podstavec pod dinos
• 
  Chalkidský kratér
• 
  Kratériskos
• 
  Skyfoskratér
• 

Kylix

Kylix – plytká, kalichovite roztvorená čaša na pitie. Z pôvodného miskovitého tvaru sa v 2. polovici 6. stor. Kr. vyvinul v Aténach tvar na nôžke s dvoma horizontálnymi protiľahlými uchami (sú známe aj iné tvary).[40] Podľa tvarov a typov ho rozdeľujeme na: atickú s očami typu A, atickú B, C, na sianskú typu A, B, gordionskú [20], na Komast čašu, Droopovu čašu (nazvanú po britskom archeológovi Droopovi) a mnohé iné.[41]

Atický kylix

• 
  Atický s očami, typu A
• 
• 
  Atický kylix typu B
• 
  Atický kylix typu C
• 
  Atický kylix v tvare šálky
• 
• 
  Atický Komast kylix
• 
• 
  Atický Siana kylix, typ A
• 
  Atický Siana kylix, typ B
• 
• 
  Droopova čaša
• 
• 
  Atický Kassel kylix
• 
• 
  Atický Lip, Rand? kylix
• 
  Atický Band kylix
• 
• 
  Merrythought kylix
• 
• 
  Atický geometrický kylix, cca 770 pred Kr.
• 
  Kylix protoatický na podstavci, cca 715 pred Kr.
• 
  Footless kylix
• 
  Chalkidský kylix
• 

Boiótsky kylix

• 
  Boiótsky kylix s vtákmi a podstavcom
• 
  Boiótsky kylix s vtákmi
• 
  Boiótsky kylix

Iné tvary a typy

• 
  Mykénsky kylix na vysokom podstavci
• 
  Neskoroheladský rhodský kylix, cca 1380 pred Kr.
• 
  Rhodský orientalizujúci kylix, cca 625 pred Kr.
• 
  Korintský kylix
• 
  Lakónsky kylix
• 
  Rhodský Vroulia kylix, cca 600 pred Kr.

Lebes gamikos

Lebetes gamikoi sa znalcami (napr. britský archeológ John Beazley) rozdeľujú na dva základné typy (typ 1 a 2)[42]

• 
  Lebes gamikos - typ 1
• 
  Atický čiernofigúrový lebes gamikos, cca 520 – 510 pred Kr.
• 
  Lebes gamikos - typ 2
• 
  Červenofigúrový lebes gamikos, 4. stor. pred Kr.

Lekané

Lekanai sa rozdeľujú na dva základne tvary, a to v tvare hlbokej misy a plytkej misy, ktorá sa delí na typ 1, 2 a 3.[43]

• 
  Lekané v tvare hlbokej misy
• 
  Lekané v tvare plytkej misy, typ 1
• 
  Lekané v tvare plytkej misy, typ 2
• 
  Lekané v tvare plytkej misy, typ 3

Boiótske lekané z rokov cca 550 – 540 pred Kr. (typ 2)

• 
• 
• 
• 

Iné tvary

• 
  Netradičné terakotové lekané v tvare hlbokej misy s jedným uchom
• 
  Apúlske lekané s vertikálnymi uchami

Lékythos

Poznáme päť hlavných tvarov lékythosov: baňatý, v tvare cylindra, ramenný, Deianeira lékythos a lékythos v tvare žaluďa[44]

Tvary a typy lékythosov

• 
  Baňatý lékythos
• 
• 
  Lékythos v tvare cylindra
• 
• 
  Deianeiria lékythos
• 
• 
  Ramenný lékythos
• 
  Boiótsky lékythos
• 
  Footless lékythos
• 
  Lékythos v tvare žaluďa
• 
• 
  Čiernofigúrový lékythos, cca 480 pred Kr.
• 
  Červenofigúrový lékythos, cca 480 – 470 pred Kr.
• 
  Lékythos s bielym pozadím, cca 420 pred Kr.

Loutroforos

Loutroforos sa podľa tvaru delí na: atický v tvare amfory (protoatický, nedštandardný a štandardný), atický v tvare hydrie (nedštandardný a štandardný) a na apulský (v tvare vajca: Typ I. a Typ II., a v tvare cylindra: Typ I. a Typ II.[45][46]

Atický loutroforos

• 
  Typ: Protoatický v tvare amfory, cca 680 pred Kr.
• 
  Typ: Atický neštandardný v tvare amfory, cca 600 pred Kr.
• 
  Typ: Atický štandardný v tvare amfory, cca 500 pred Kr.
• 
  Typ: Atický štandardný v tvare hydrie

Apulský loutroforos

• 
  Typ: Apulský v tvare vajca I., cca 340 pred Kr.
• 
  Typ: Apulský v tvare cylindra I.
• 
  Typ: Apulský v tvare cylindra II.

Nestoris

Nestoris sa podľa najrozšírenejších tvarov delí na šesť typov (1a, 1b, 1c, 2, 3a, 3b).[47]

Typy

• 
  Typ 1a
• 
  Typ 1b
• 
  Typ 1c
• 
  Typ 2
• 
  Typ 3a
• 
  Typ 3b

Mastos

Tvary mastosov

Mastos, čaša v tvare ženského prsníka s dvomi rúčkami (aj bez nich), zvyčajne s bradavkou na dne, bez stopky alebo nôžky (existuje však i niekoľko exemplárov s nôžkou).[48]

• 
  Čiernofigúrový mastos s jednou horizontálnou a druhou vertikálnou rúčkou
• 
• 
  Atický čiernofigúrový mastos s horizontálnymi rúčkami
• 
• 
  Aténsky polychrómový mastos bez rúčok

Mastoid

Verziou mastosu bol mastoid.[49] Táto čaša má zvyčajne dve horizontálne rúčky, odsadený okraj a ploché dno. Špeciálny typ mastoidu maľovaný maliarom Amasisom má dve vertikálne rúčky a nízku nôžku.[50]

• 
  Terakotový čiernofigúrový mastoid s rúčkami
• 
  Atický čiernofigúrový mastoid bez rúčok

Oinochoé

Britský archeológ John Beazley identifikoval až desať typov atických oinochoé (krčahov, ku ktorým patrí aj chous a olpé).[51]

Atické oinochoé

• 
  Typ 1
• 
• 
  Typ 2
• 
• 
  Typ 3, Chous (Χους)
• 
• 
  Typ 4
• 
• 
  Typ 5a
• 
• 
  Typ 5b
• 
• 
  Oinochoé Typ 6
• 
  Typ 7
• 
• 
  Typ 8a
• 
• 
  Oinochoé Typ 8b
• 
  Oinochoé Typ 8c
• 
  Typ 9
• 
• 
  Oinochoé Typ 10
• 
  Atické Olpé (ολπη)
• 
• 
  Atické geometrické oinochoé, cca 680 pred Kr.
• 
  Atické protogeometrické oinochoé typu A, cca 750 pred Kr.
• 
  Atické protogeometrické oinochoé typu B, cca 700 pred Kr.

Korintské oinochoé

• 
  Korintské oinochoé, cca 625 pred Kr.
• 
  Neskorokorintské oinochoé, cca 425 pred Kr.
• 
  Korintské Olpé (ολπη)

Iné tvary a typy

• 
  Minojské oinochoé, cca 15. stor. pred Kr.
• 
  Orientalizujúce oinochoé, cca 620 – 600 pred Kr.

Figurálne oinochoé

• 
  Figurálne oinochoé typ A
• 
  Figurálne oinochoé typ B

Pinax

Pinax je grécky názov keramickej, kamennej alebo drevenej dosky s nástennými maľbami.[52] Podľa typov ho rozdeľujeme na: náhrobný pinax, náhrobný pinax (séria), veľký votívny pinax a na malý votívny pinax.

• 
  Typ: Náhrobný pinax
• 
  Typ: Náhrobný pinax (séria)
• 
  Typ: Veľký votívny pinax
• 
  Typ: Malý votívny pinax

Psyktér

Sú známe dva typy psyktérov[53] a psyktér-amfora, nádoba s dvojitými stenami, kde sa oddeleným lievikom nalievala ľadová voda, ktorá obklopila víno umiestnené v hlavnom tele nádoby.[54]

Tvary

• 
  Atický čiernofigúrový psyktér, caa 525 – 500 pred Kr.
• 
  Psyktér typ A
• 
  Čiernofigúrový psyktér (typ B), 5. stor. pred Kr., Archeologické múzeum Kerameikos, Atény
• 
  Chalkidská psyktér-amfora, cca 540 pred Kr.
• 
  Psyktér-amfora

Pyxis

Pyxis je grécky názov malej okrúhlej (zriedka iného tvaru) nádobky používanej pravdepodobne na ukladanie parfumových mastí alebo kozmetiky.[55] Podľa typov a tvarov ho rozdeľujeme na: atický A, B, C, D (aj Nikosthenov pyxis [21]), korintský, špicatý, baňatý, pyxis v tvare truhlice, trojnohý, štvornohý a iné.[56]

Atický pyxis

• 
  Typ A
• 
• 
  Typ B
• 
• 
  Typ C
• 
• 
  Typ D
• 
• 
  Nikosthenov pyxis
• 
• 
  Atický geometrický pyxis, cca 8. stor. pred Kr.

Korintský pyxis

• 
  Korintský pyxis

Iné tvary a typy

• 
  Trojnohý pyxis
• 
• 
  Štvornohý pyxis
• 
  Pyxis v tvare truhlice
• 
  Pyxis v tvare kolesa
• 
  Baňatý pyxis
• 
  Špicatý pyxis
• 
  Pyxis s uchami
• 
  Pyxis s uchami na vysokej nôžke

Rhyton

Rhyton, väčšinou keramický, niekedy kamenný alebo kovový, slúžil najmä na pitie alebo na rituálne účely (na pokropenie). Rhyton má rozličné tvary ale najpočetnejšie sú v tvare zoomorfného (horná časť vyrobená na hrnčiarskom kruhu a spodná vo forme[11]). V starovekom Grécku mal na spodnej časti otvor, ktorý sa pri naplnení zakrýval prstom a pri pití odkrýval.[57] Podľa tvarov sa rozdeľuje na štyri základné typy (I, II, III, IV).[58][59]

Typy a tvary rhyta

• 
  Atický červenofigúrový rhyton, cca 470 – 460 pred Kr.
• 
  Rhyton figurálny klasický (v tvare býčej hlavy)
• 
  Mykénsky rhyton v tvare jeleňa, cca 1600 pred Kr.
• 
  Typ I, celofigurálny (v tvare ježa)
• 
  Etruský rhyton, 4. stor. pred Kr.
• 
  Typ I, v tvare hlavy
• 
  Typ II, (piriform) hruškovitého tvaru
• 
  Mykénsky rhyton (pštrosie vajce zdobené zlatom), cca 1400 pred Kr.
• 
  Typ II, (globular) guľatého tvaru
• 
  Minojský rhyton z Palaikastry, cca 1550 – 1450 pred Kr.
• 
  Typ II, (ovoid) v tvare vajca
• 
  Kónický rhyton z Akrotiri, cca 16. stor. pred Kr.
• 
  Typ III, (conikal) v tvare kužeľa
• 
  Mykénsky rhyton v tvare býčej hlavy, cca 1300 – 1200 pred Kr.
• 
  Typ III, (head-shaped) v tvare hlavy býka
• 
  Rhyton z Amlashu (Irán), 11. – 9. stor. pred Kr.
• 
  Typ III, (piriform) hruškovitého tvaru
• 
  Typ IV, (cup) v tvare pohára
• 
  Typ IV, (cup) v tvare čaše
• 
  Typ IV, v tvare hydrie so širokým hrdlom

Skyfos

Skyfos – hlbšia, mierne kalichovite roztvorená čaša (šálka) na pitie, zvyčajne na nízkej nôžke s dvoma horizontálnymi protiľahlými uchami (sú známe aj iné tvary).[60] Podľa tvarov a typov ho rozdeľujeme na: atický štandardný typu A a B, protoatický, Hermogenov skyfos (nazvaný po hrnčiarovi Hermogenovi), korintský a mnohé iné (zaraďuje sa k nim aj mastos).[61]

Atický skyfos

• 
  Protoatický skyfos
• 
  Atický štandardný skyfos typu A
• 
• 
  Atický štandardný skyfos typu B
• 
• 
  Atický kylix-skyfos
• 
• 
  Atický Skyfos-kratér
• 
• 
  Hermogenov skyfos
• 
• 
  Skyfos typu Saint-Valentine
• 
  Skyfos typu Heron
• 

Korintský skyfos

• 
  Korintský skyfos (8. stor. pred Kr.)
• 
  Korintský skyfos (7. stor. pred Kr.)
• 
• 
  Korintský skyfos (5. stor. pred Kr.)

Iné tvary a typy

• 
  Neskoroheladský skyfos, cca 720 pred Kr.
• 
  Geometrický skyfos, cca 1200 – 1100 pred Kr.
• 
  Kabeiric skyfos
• 
  Juhoitalský skyfos

Starogrécka figurálna keramika

• 
  Arybalos v tvare sovy
• 
  Rhyton, zdobený figurálnou scénou zápasiaceho sa černocha s krokodílom
• 
  Figurálna nádoba na pitie
• 
  keramický delfín
• 
  Rhyton
• 
  Guthos v tvare račieho klepeta
• 
  Kantharos
• 
  Thymiaterion

Iné výrobky (formy) starogréckej keramiky

• 
  Keramický sarkofág z Klazomenai
• 
  Keramické závažia tkáčskeho stavu
• 
  Keramická hracia kocka
• 
  Keramické vodné hodiny
• 
  Keramické detské hračky
• 
  Keramické olejové lampičky v tvare ježkov
• 
  Keramické modely lodiek
• 
  Keramická maska

Referencie a bibliografia

Umelecký portál

1. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 378.
2. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 378-379.
3. Martino Menghi. Encyklopédia starovekého Grécka. Bratislava : Perfekt, 2003. ISBN 80-8046-328-X. S. 188.
4. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 379.
5. Mark Stansbury-O'Donnell. Looking at Greek Art. Cambridge : Cambridge University Press, 2011. ISBN 978-05-2111-038-9. S. 190.
6. Lisa Pieraccini. Around the Hearth. Roma : L'ERMA di BRETSCHNEIDER, 2003. ISBN 978-88-8265-224-1. S. 163.
7. Wolfgang Schiering. Die griechischen Tongefässe. Gestalt, Bestimmung und Formenwandel. Berlin : Berlin Mann, 1983. ISBN 3-7861-1325-4. S. 154.
8. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 380.
9. Michel Bats, 1993 Céramique commune grecque [1]
10. BLUE LETTER BIBLE, Klibanos [2] Archivované 2019-01-16 na Wayback Machine
11. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 381.
12. Wolfgang Schiering. Die griechischen Tongefässe. Gestalt, Bestimmung und Formenwandel. Berlin : Berlin Mann, 1983. ISBN 3-7861-1325-4. S. 151.
13. John Boardman. Schwarzfigurige Vasen aus Athen. Mainz : Von Zabern, 1977. ISBN 3-8053-0233-9. S. 195.
14. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 358.
15. Noah Heringman. Sciences of Antiquity. Oxford : OUP Oxford, 2013. ISBN 978-01-9955-691-5. S. 353.
16. Brian A. Sparkes. Greek Pottery. Manchester : Manchester University Press, 1991. ISBN 978-07-1902-936-3. S. 86.
17. Robert Garland. Daily Life of the Ancient Greeks. London : Greenwood Publishing Group, 1998. ISBN 978-03-1330-383-8. S. 86.
18. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 381.
19. Aristofanes, Hippeis, 929.
20. William Horbury, John Sturdy. The Cambridge History of Judaism: Volume 4, The Late Roman-Rabbinic Period. Cambridge : Cambridge University Press, 1984. ISBN 978-05-2177-248-8. S. 440.
21. Friedrich Wieseler: Ueber den delphischen Dreifuss. In: Abhandlungen der Königlichen Gesellschaft der Wissenschaften in Göttingen, 1870, Id 210028-9, str. 221–318
22. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 384.
23. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 386.
24. University of Oxford, Classical art research centre, Amphorae [3] Archivované 2018-10-22 na Wayback Machine
25. Wolfgang Schiering. Die griechischen Tongefässe. Gestalt, Bestimmung und Formenwandel. Berlin : Berlin Mann, 1983. ISBN 3-7861-1325-4. S. 30 – 38.
26. Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 66 – 67. [4]
27. John Boardman. Schwarzfigurige Vasen aus Athen : ein Handbuch. Mainz am Rhein : P. von Zabern, 1994. ISBN 3-8053-0233-9. S. 18.
28. Norbert Kunisch. Corpus Vasorum Antiquorum Deutschland Bd. 82 Bochum Band 3, Kunstsammlungen der Ruhr-Universität. München : C.H.Beck, 2007. ISBN 978-34-0655-854-2. S. 30. [5]
29. Kenneth D. S. Lapatin. Papers on Special Techniques in Athenian Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2008. ISBN 978-08-9236-901-0. S. 146.
30. David Randall-MacIver. The Iron Age in Italy. Oxford : Clarendon Press, 1927. S. 235.
31. Alexandra Alexandridou. The Early Black-Figured Pottery of Attika in Context. Leiden : BRILL, 2007. ISBN 978-90-0419-231-7. S. 29.
32. University of Oxford, Classical art research centre Hydria [6] Archivované 2020-01-16 na Wayback Machine
33. University of Oxford, Classical art research centre Loutrophoros [7] Archivované 2019-01-16 na Wayback Machine
34. Perseus Encyclopedia, Kantharos [8]
35. Oxford, Classical art research centre, Kantharos [9] Archivované 2020-01-16 na Wayback Machine
36. Andrew J. Clark, Andrew Clark, Sir, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 101.
37. Beth Cohen. The Colors of Clay: Special Techniques in Athenian Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-942-3. S. 263.
38. John Oakley. Athenian Potters and Painters III. Oxford : Oxbow Books, 2014. ISBN 978-17-8297-663-9. S. 169.
39. University of Oxford, Classical art research centre Kraters [10] Archivované 2015-09-29 na Wayback Machine
40. Kylix. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 460.
41. University of Oxford, Classical art research centre, Cups [11] Archivované 2017-11-08 na Wayback Machine
42. Aspasia Papanastasiou. Relations between red-figured and black-glazed vases in Athens of the 4th century B.C.. Oxford : Hedges, 2004. ISBN 978-18-4171-381-6. S. 110.
43. Susan I. Rotroff, American School of Classical Studies at Athens. Hellenistic Pottery. Princeton : ASCSA, 2006. ISBN 978-08-7661-233-0. S. 111.
44. University of Oxford, Classical art research centre Lekythos [12] Archivované 2020-05-05 na Wayback Machine
45. Apulische Loutrophoren, Loutrophoros [13] Archivované 2019-01-16 na Wayback Machine
46. Walter De Gruyter Incorporated. Kurt Bittel zum 75 Geburtstae am 5 juli 1982 in Dankbarkeit Gewidmet. Berlin : Walter de Gruyter, 1982. ISBN 978-31-1008-710-9. S. 210.
47. Walter De Gruyter Incorporated. Jahrbuch Dt Archaeologischen Instituts Bd 89. Berlin : Walter de Gruyter, 1975. ISBN 978-31-1004-932-9. S. 137-145.
48. Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 116.
49. Toby Schreiber. Athenian Vase Construction. Los Angeles : Getty Publications, 1999. ISBN 978-08-9236-465-7. S. 195.
50. Dietrich von Bothmer. The Amasis Painter and his World. Los Angeles : Getty Publications, 1985. ISBN 978-05-0023-443-3. S. 234. [14]
51. University of Oxford, Classical art research centre, Oinochoe, olpe and chous [15] Archivované 2017-04-23 na Wayback Machine
52. University of Oxford, Classical art research centre, Plate [16] Archivované 2015-12-26 na Wayback Machine
53. Toby Schreiber. Athenian Vase Construction. Santa Monica : Getty Publications, 1999. ISBN 978-08-9236-465-7. S. 219 – 223.
54. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 382.
55. University of Oxford, Classical art research centre, Pyxis [17] Archivované 2015-09-06 na Wayback Machine
56. Deutsches Archaologisches Institut. Jahrbuch Des Deutschen Archaologischen Instituts. Berlin : Walter de Gruyter, 2004. ISBN 978-31-1018-019-0. S. 221.
57. University of Oxford, Classical art research centre, Rhyton [18] Archivované 2015-09-06 na Wayback Machine
58. Robert B. Koehl. Aegean Bronze Age Rhyta. Philadelphia : INSTAP Academic Press, 2006. ISBN 978-19-3153-416-1. S. 54-63.
59. Joan Aruz, Sarah B. Graff, Yelena Rakic. Cultures in Contact. New York : Metropolitan Museum of Art, 2013. ISBN 978-15-8839-475-0. S. 238-246.
60. Miloš Šolle. Počátky helénské civilisace. Praha : Filosofická fakulta University Karlovy, 1949. S. 27.
61. University of Oxford, Classical art research centre, Skyphos, mastos and mastoid cup [19] Archivované 2015-09-06 na Wayback Machine