Kernos![]() Kernos (starogr. κέρνος – kernos) je typ starogréckej keramickej nádoby.[1] Kernos (mn. č. kernoi), malé misky alebo poháre (kotyliskoi s rôznym počtom, zvyčajne 8 a viac[2]) pripojené k okraju jednej veľkej misy na podstavci, bola zložená váza rôznych tvarov (na Cypre sa našla aj figurálne zdobená), do ktorej sa dávali obetné dary bohom.[1] Kernos sa v Grécku a tiež i v okolitých oblastiach (Itálie, Cypru, Blízkeho východu a inde[3]) poprvýkrát objavuje v ranokykladskom období (3300 – 2000 pred Kr.)[4] Najviac výnimočných nálezov a i najlepšie zachovaných pochádza z Kyklád. Boli už väčšinou vyrobené na hrnčiarskom kruhu a zdobili ich geometrické vzory, ktoré mali hrubú štruktúru.[5] Do týchto nádob sa pravdepodobne vkladali rôzne druhy potravín a možno aj kvetov.[6] Starogrécky spisovateľ Athénaios cituje Polemónov opis a funkciu nádoby kernos: „Po tom ako (pravdepodobne kňaz) vykoná obrad, vezme veci z komory a rozdá ich všetkým tým, ktorí prišli s kernami. Je to hlinená nádoba s mnohými malými pohárikmi, ktoré sú k nej pripojené. V nich sú biely mak, pšenica, jačmeň, hrach, strukoviny, okra, šošovica, bôb, ovos, drvený ovocný koláč, med, olej, víno, mlieko, nemytá ovčia vlna a iné. Ten, kto ho potom nesie a ochutnáva jeho obsah je liknoforos (člen sprievodného procesu, ktorý niesol túto nádobu[7]).„[8] V klasickom svete sa kernos používal hlavne pri slávnostných rituáloch súvisiacich s kultom bohýň Rheie, Démétry, Persefony a Kybely, počas ktorých ho prenášali veriaci v sprievode zvanom kernoforia.[9][10] Niektorými znalcami sú tiež spájané s rituálmi prevádzanými na slávnostiach eleusínskych mystérií, ktoré sa konali v mesiaci Boédromión.[11] Referencie
Iné projekty
Pozri aj |
Portal di Ensiklopedia Dunia