Chous

Atický červenofigúrový chous, cca 475 pred Kr.

Chous (starogr. Χους – chous – od slovesa cheo „nalievať“) je typ starogréckej keramickej nádoby.[1][2][3]

Chous (mn. č. choes), keramický baňatý džbán s nížšie nasadeným plochým uchom a otvorom v tvare trojlístka, bol nádobou na víno.[1] Znalcami je považovaná za špeciálnu formu oinochoé (napr. britský archeológ John Beazley ho uvádza ako oinochoé typ 3). Na rozdiel od štandardného oinochoé má cibuľovitejší tvar tela a otvor v tvare trojlístka o niečo väčší.[4][2][5]

Vyrábať sa začal v druhej polovici 6. stor. pred Kr. ale obľúbený sa stal po polovici 5. stor. pred Kr. Zdobený bol hlavne červenofigúrovou technikou. Ich výška je približne 20 cm.[3][6]

V starovekých Aténach sa v mesiaci Anthestérión slávil (11. až 13. dňa) k pocte boha Dionýza sviatok Anthestéria (bol rozšírený aj medzi Iónmi). Druhého dňa tohto sviatku, ktorý sa nazýval Choes („Džbány na víno"), sa hodne pilo z choes (konali sa aj súťaže v pití mladého vina na verejnosti i v súkromí, vzdávali tak hold jeho tvorcovi[7]) a v sprievode sa viezol Dionýzos (asi jeho socha či herec v maske) na voze v tvare lode na kolesách.[8] Na tejto slávnosti sa mohli zúčastniť aj trojročné deti. Z dôvodu vysokej dojčenskej úmrtnosti sa verilo, že deti po treťom roku už prekonali najväčšie nebezpečenstvo a privítali ich vo svete starších ľudí.[9] Je tiež možné, že tieto deti (iba chlapci) tam dostali do daru menšie choes (našli sa v detských hroboch, sú menšie približne o polovicu[3]).[10][11]

Chous bol aj objemovou mierou (cca 3,28 litra). 6 kyathoi = kotylé, 12 kotylai = chous a 12 choes = metretes (čo bol objem cca panathenajskej amfory)[12]

• 
  Atické choes zdobené scénami hrajúcich sa detí, 430 – 420 pred Kr.
• 
  Atický chous, 5 stor. pred Kr.

Referencie a bibliografia

1. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 380.
2. Classical Art Research Centre, Oinochoe, olpe and chous [1] Archivované 2017-04-23 na Wayback Machine
3. Ritual, Chous [2]
4. Pamela J. Russell. Ceramics & Society. Tampa : The Museum, 1994. ISBN 978-18-7829-308-4. S. 19.
5. Irma Wehgartner. Attisch Weissgrundige Keramik. Mainz am Rhein : Ph. von Zabern, 1983. ISBN 978-38-0530-565-5. S. 44.
6. Brian A. Sparkes, Lucy Talcott. Black and Plain Pottery. Michigan : American School of Classical Studies at Athens, 1970. S. 14.
7. August Mommsen: Feste der Stadt Athen im Altertum: geordnet nach attischem Kalender. Leipzig 1898, S. 396.
8. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 367.
9. Ludwig Deubner. Attische Feste. Berlin : Akademie-Verlag, 1956. S. 96-97.
10. Jette Christiansen. Proceedings of the 3rd Symposium on Ancient Greek and Related Pottery. Michigan : Nationalmuseet, 1988. ISBN 978-87-7452-911-8. S. 327.
11. Andrew J. Clark, Andrew Clark, Sir, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 178.
12. Kenneth W. Harl, Professor Kenneth W Harl. Coinage in the Roman Economy, 300 B.C. to A.D. 700. Baltimore : JHU Press, 1996. ISBN 978-08-0185-291-6. S. 316.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chous

Pozri aj

• Typológia starogréckej keramiky