Askos (spočiatku kožený mech, neskôr malý vak z pálenej hliny[3]), väčšinou malá keramická nádoba s nízkym telom, excentricky umiestneným hrdlom a s jedným vertikálnym uchom sférického tvaru, slúžil na nalievanie oleja tenkým pramienkom (najčastejšie do olejových lámp), na čo bolo prispôsobené jeho úzke hrdlo.[4] Askos mal aj iné tvary (často mal zoomorfný tvar) a rozmanite sa zdobil.[5]
Grécke slovo askos (mn. č.askoi,[6] mech na víno[1]) odkazuje na vaky vyrobené z kože zvierat, ktoré slúžili na prepravu vína. Na aténskychčervenofigúrových vázach sú často znázornené v náručí satyrov (sprievodcov boha vína Dionýza). Tvar tejto keramiky zrejme vznikol z podoby koženého vaku.[7] V starovekom Grécku sa už objavujú v dobe bronzovej. Askoi na Kykladách, kde bol tvar keramiky ovplyvnený Krétou, mali často zobákovitú nálievku.[8]
Štandardný, dubletný askos
Popri zvyčajných jednoramenných askoi sa používali aj dvojramenné askoi.[9]
Štandardný askos
Juhoitalský dvojramenný askos zdobený v štýle Gnathia, caa 330 – 310 pred Kr., Musée Saint-Raymond, 26530
Figurálny
Figurálny askos
Askos v tvare kačky, Kykladská keramika z Mélu, cca 2300 – 2000 pred Kr., Britské múzeum
Askos zoomorfného tvaru, cca 5. stor. pred Kr.
Askos zoomorfného tvaru, 300 – 275 pred Kr.
Referencie a bibliografia
↑ abLesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 379.
↑Martino Menghi. Encyklopédia starovekého Grécka. Bratislava : Perfekt, 2003. ISBN 80-8046-328-X. S. 189.
↑Toby Schreiber. Athenian Vase Construction. Malibu : Getty Publications, 1999. ISBN 978-08-9236-465-7. S. 93.
↑Encyklopedický ústav SAV.. Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 1993. ISBN 978-80-8558-412-7. S. 379.
↑Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 379.