Epinétron

Červenofigúrový epinétron, cca 450 pred Kr., Antikensammlung Berlin

Epinétron (starogr. ἐπίνητρον – epinétron) je typ starogréckej nádoby.[1][2]

Epinétron, hlbokú polvalcovú keramickú (vrchná časť nádoby nemala hladký povrch, aby sa s vlnou ľahšie pracovalo[2]) nádobu, používali grécke ženy pri príprave vlnenej priadze.[3] Ženy si ho aj s vlnou umiestnili do lona, aby im tuk z vlny pri česaní a pradení neznečistil odev.[1]

V starovekom Grécku sa surová vlna z ostrihaných oviec vyprala a potom sa prepletené vlákna rozobrali, pričom sa ručne odstraňovali nečistoty. Ženy túto prácu vykonávali v sede, vlnu (v epinétrone alebo len položenú voľne) mali na kolenách a pod nohami mali podnožky.[4] Zdobené epinétra boli často ako votívne dary umiestnené do svätýň ženských božstiev alebo darované do hrobov žien (slobodných dievčat).[5] Ich výzdoba bola najmä čiernofigúrová a neskôr aj červenofigúrová.[6]

Referencie a bibliografia

1. Susan Woodford. An Introduction to Greek Art. London : Bloomsbury Publishing, 2015. ISBN 978-14-7252-639-7. S. 177.
2. Ritual, Epinetron [1]
3. NEEDHAM, Joseph; KUHN, Dieter. Science and Civilisation in China. 1. publ. Vol. 5 Chemistry and Chemical Technology, Part 9, Textile Technology : Spinning and Reeling. Cambridge : Cambridge University Press, 1988. 520 s. ISBN 0-521-32021-6. S. 66.
4. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 185.
5. Clemente Marconi. Greek Vases. Leiden : BRILL, 2004. ISBN 978-90-0413-802-5. S. 99.
6. Classical art research centre, Epinetron [2] Archivované 2018-12-20 na Wayback Machine

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Epinétron

Pozri aj

• Typológia starogréckej keramiky