|
Arginín
Arginín (skratka Arg alebo R[1]) alebo kyselina 2-amino-5-guanidinovalérová je aminokyselina. Izomér L-arginín je jednou zo základných proteinogénnych aminokyselín.[2] Je najzásaditejšou proteinogénnou aminokyselinou.[3] Vo vysokých množstvách je prítomný hlavne v protamínoch a v histónoch. Je to esenciálna aminokyselina.[2] Chemické vlastnostiArginín sa bežne pri fyziologickom pH vyskytuje ako amfión. Jeho izoelektrický bod je pri pH 10,76.[3] Arginín podlieha celkom trom disociáciám a jeho hodnoty pKa sú 2,17, 9,04 a 12,48.[3] VýznamJe dôležitá zložka bielkovín, nevyhnutná pre ľudský organizmus hlavne v detskom veku.[4] Je potrebný pre normálnu činnosť hypofýzy. Spolu s L-ornitínom stimuluje uvoľňovanie rastového hormónu.[4][5] Je tak isto potrebný pri syntéze bielkovín, pretože je to jedna z proteinogénnych aminokyselín.[2] Arginín ďalej prispieva k tvorbe kolagénu, ktorý je dôležitou súčasťou u väzivových tkanív.[4] Veľký význam má pri vytváraní neuroprenášača oxidu dusnatého (NO),[2][4] tvorbe a detoxifikácii amoniaku prostredníctvom močovinového cyklu,[2][4] biosyntéze polyamínov[2][4] či biosyntéze kreatínu,[4] a to u ľudí i v rastlinách.[6] Arginín stimuluje vylučovanie glukagónu, inzulínu a ďalších hormónov (napr. rastového hormónu), pomáha pri liečení rán, pomáha predchádzať raným štádiám tumorigenézy a zlepšuje funkciu kardiovaskulárneho, reproduktívneho, renálneho, imunitného systému a ďalších.[4] Voľný arginín slúži v mnohých rastlinách ako zásobná a transportná forma dusíka.[6] ZdrojeArginín sa prirodzene nachádza v jedlách bohatých na bielkoviny, teda hlavne mäso (kuracie, morčacie, bravčové a iné), ryby, niektoré orechy (napr. vlašské či lieskové) a semienka (napr. tekvicové alebo sezamové), strukoviny (napr. šošovica, sója a cícer), mliečne produkty a celozrnné obilniny (napr. ovos).[7][8][9][10] Morské riasy takisto obsahujú arginín.[10] Referencie
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
