|
Rakytník (rod drevín)
Rakytník (staršie alebo ľudovo: rokytník, zastarano: žltozob, vlkodržec; lat. Hippophae) je rod pravých dvojklíčnolistových rastlín z čeľade hlošinovité (Elaeagnaceae) [1]. Sú to kríky a stromy. Je rozšírený v Európe a Ázii. OpisRakytníky sú opadavé, dvojdomé, tŕnité kríky alebo stromy. Listy sú celistvookrajové. Kvety sú jednopohlavné, bez koruny, usporiadané v kvetenstvách rastúcich na báze bočných vetiev. Kvitnú ešte pred olistením. Samčie kvety majú okvetie zložené z 2 voľných blanitých kališných lístkov, obsahujú 4 tyčinky a sú usporiadané v malých hlávkach. Samičie kvety majú rúrkovitý kalich zakončený dvoma lalokmi, obsahujú jeden jednosemenný piestik a sú usporiadané v malých strapcoch. Plodom je guľovitá až valcovitá kôstka, u niektorých druhov pozdĺžne rebrovaná. Semená sú uzavreté v kožovitom endokarpe, ktorý sa dá ťažko oddeliť [2]. RozšírenieJe rozšírený od severozápadnej Európy po východnú Áziu. V Číne sa vyskytujú všetky druhy, z toho 4 endemické. Rakytník rešetliakový je najviac rozšírený od Európy po Čínu a Mongolsko. S výnimkou rakytníka rešetliakového sú všetky druhy rakytníka výlučne horské až vysokohorské druhy, rastúce väčšinou v nadmorských výškach nad 3 000 metrov [2]. SystematikaSystém vyzerá takto (zoradené podľa abecedy):
Rod rakytník teda dnes obyčajne zahŕňa 7 alebo 8 druhov, resp. po preradení druhu rakytník rešetliakový do rodu hlošina len 6 alebo 7 druhov.[4][5][2]. VýznamPlody rakytníka majú vysoký obsah vitamínu C (približne 400 mg/100 g) [6]. Rakytníkový olej obsahuje vitamíny A, B1, B2, B6, C, D, E, F, K, P, betakarotén, kyselinu listovú, organické kyseliny, triesloviny, minerálne soli a dôležité esenciálne mastné kyseliny omega-3, 6 a 9. Je tiež zdrojom vzácnej mastnej kyseliny omega-7 [7]. VyužitieVyužíva v potravinárstve, lekárstve a kozmetike [8]. Z listov druhu Hippophae salicifolia sa v Ázii pripravuje čaj a plody sa používajú na leštenie zlata a striebra [2]. Plody sa konzumujú surové alebo pripravené na rôzne spôsoby. Plody sú trpké, kyslé. Z plodov rakytníka sa vyrába dreň, džem alebo ovocná šťava, lisovaním za studena sa získava rakytníkový olej. Vzhľadom na svoju odolnosť voči silne erodovaným, na živiny chudobným a niekedy aj slaným pôdam sa rastlina využíva aj na meliorácie alebo ako ochranný pás. Rakytník rešetliakový sa môže používať ako krajinotvorný ker zo základnými systémami výhonkov, ktoré sa používajú na bariérové živé ploty a vetrolamy a na stabilizáciu brehov riek a strmých svahov. V severnom podnebí má význam pre svoje krajinotvorné vlastnosti, pretože farebné trsy bobúľ sa zachovávajú aj cez zimu [9][10][11] V severozápadnej Číne sa rakytníkové kríky vysádzajú na dno vyschnutých riečnych korýt, aby sa zvýšila retencia vody v pôde, a tým sa znížila strata sedimentov [12]. Vďaka zvýšenej schopnosti rakytníka uchovávať vlhkosť v pôde a schopnosti rakytníka viazať dusík sa zvýšila úroveň vegetácie v oblastiach, kde bol rakytník vysadený[13][14]. V kvetinárstvach sa používajú konáre do rôznych aranžmánov alebo do kytíc. Referencie
Iné projekty
ZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Rakytník na českej Wikipédii a Hippophae na anglickej Wikipédii. |
||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
