Ficus caprificus Risso F. carica subsp. carica F. carica subsp. rupestris (Hausskn. ex Boiss.) Browicz F. carica var. caprificus (Risso) Tschirch & Ravasini F. colchica Grossh. F. communis Lam. F. hyrcana Grossh. F. kopetdagensis Pachom. F. latifolia Salisb. F. leucocarpa Gasp. F. macrocarpa Gasp. F. pachycarpa Gasp. F. praecox Gasp. ex Guss.
Figovník obyčajný[2] (iné názvy: mimo taxonómie: figovník[3][4], hovorovo: figa[5], zastarano: fík[6][7]; lat. Ficus carica) je kultúrna rastlina (strom alebo ker) z rodu figovník (Ficus). Jej zložený plod sa nazýva figa.
Rozšírenie
Figovník obyčajný je veľmi stará kultúrna rastlina. Často splanieva. Pôvodom je zo Stredného východu a západnej Ázie, ale už od staroveku sa kultivuje a dnes sa pestuje po celom svete ako okrasná rastlina a ovocný strom.[8][9] Na lokálnych miestach v Ázii a Severnej Amerike sa stal naturalizovaným druhom.[10][11] Dnes ju nájdeme zdomácnenú v páse území od západného Stredozemia po severovýchodnú Indiu. Pestuje sa niekoľko storočí aj na Slovensku v teplých oblastiach vo vinohradoch alebo na rôznych chránených miestach, ale jej pestovanie u nás nie je rentabilné a figovník často vymŕza.[2]
Charakteristika
Figovník obyčajný je opadavý strom alebo ker, vysoký obyčajne do 10 m, maximálne 15 m. Listy sú jednoduché troj- alebo päťlaločnaté, dlhé 10 až 30 cm. Borka je svetlosivà, neskôr hnedosivá, rozpraskaná. Niektoré zdroje uvádzajú, že ide o jednodomú rastlinu, iné, že ide o dvojdomú rastlinu. O plode pozri nižšie.[12][2]
V rámci druhu existuje veľká variabilita a druh má tisíce kultivarov.[1]
Miazga a nezrelé ovocie sú jedovaté. Miazga dráždi oči.[1]
Plod (figa)
Figovník obyčajný má - podobne ako ďalšie figovníky - zložený plod, presnejšie súplodie, ešte presnejšie: súplodie typu sykónium (pričom ako sykónium mnohé zdroje označujú len alebo aj súkvetie, ktoré súplodiu predchádza). Toto súplodie (prípadne aj súkvetie) sa nazýva aj figa, pričom v užšom zmysle pojem figa nezahŕňa nejedlé figy, nazývané kaprifigy či kozie figy (t.j. taxón Ficus carica sylvestris).[13]
Sykónium je dužinatá banka obsahujúca na vnútornej stene svojej vnútornej dutiny najprv veľa kvetov, neskôr veľa plodov. Sykónium má hruškovitý s malým otvorom na špičke, ktorý umožňuje prístup opeľovačov ku kvetom.[14]
Z fíg sa robia džúsy, kompóty, marmelády, vína, likéry, perníky a cukrovinky; upražené tvoria zložku kávovín; inokedy sa sušia a kandizujú. Čestvé obsahujú 20 % cukrov, sušené až do 75 % cukrov. Používajú sa ako preháňadlo, močopudný prostriedok, na liečbu chudokrvnosti, obličkových kameňov, ochorení srdca a ciev. Rozvarené sa používajú na kloktanie pri bolestiach hrdla, pri kašli, bolestiach pľúc, ochorení hlasiviek, pri opuchoch a pod.[15][2]
↑Pozri vysvetlenie a zdroje uvedené v rozlišovacej stránke figa.
↑IVAN ČEPIČKA, FILIP KOLÁŘ, PETR SYNEK. Mutualismus, vzájemně prospěšná symbióza. Praha : Národní institut dětí a mládeže MŠMT ČR, 2007. Dostupné online.ISBN 978-80-86784-50-2. (česky) S. 54
↑Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fík na českej Wikipédii.
↑McCance a Widdowson's :The Composition of Foods, 6. Summary edition, Royal Society of Chemistry Cambridge a Food Standard Agency, 2008, ISBN 978-0-85404-428-3
.jpg)
