|
Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)
Patria[1] (2 202,8 m n. m.[2]) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží v Hrebeni bášt, oddeľujúcom Mlynickú dolinu od Mengusovskej, nad Štrbským Plesom, približne 18 km severozápadne od Popradu.[3] PolohaNachádza sa na juhu strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Štrba.[1] Najbližším sídlom je južne situované Štrbské Pleso a Tatranská Štrba, juhovýchodne ležia Vyšné Hágy a Nová Polianka, severovýchodne Tatranská Javorina, severozápadne poľské mesto Zakopané, západne osada Podbanské a juhozápadne Važec.[5][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a na území národnej prírodnej rezervácie Mlynická dolina.[3] OpisVrch sa nachádza v Hrebeni bášt, ktorý vybieha z krivánskej rázsochy v masíve Hlinskej veže (2 340 m n. m.). Je jeho najjužnejším štítom, od severne ležiacej Malej Bašty ju oddeľuje Sedlo nad Skokom. V hrebeni, ktorý klesá k magistrále, je nevýrazná vyvýšenina Plece Patrie a v pásme kosodreviny aj nevýrazný Trigan. V jeho blízkosti prechádza cez hrebeň turistická magistrála v úseku Štrbské pleso – Popradské pleso. V strmom žľabe pod Plecom smerom do Mengusovskej doliny sa týči štíhla veža Ihla v Patrii. V masíve Patrie nad Mlynickou dolinou sú dve okrajové steny vysoké 100 až 120 metrov, Veža pod Skokom (1 860 m n. m.) a Stena pod Skokom. Poskytuje pekný výhľad, ale je málo navštevovaná. Zo strany Mlynickej doliny má sutinové úbočia, schodné no únavné. Chodecký je aj sotva znateľný chodník od Triganu na magistrále, ktorý bol kedysi značkovaný. V zime Patria ponúka skialpinistom rozsiahle lyžiarske svahy.[6] Východne v Mengusovskej doline stojí na brehu Popradského plesa Chata pri Popradskom plese a Majláthova chata, ku ktorým vedie cesta a značené turistické trasy, medzi nimi aj juhovýchodným úbočím Patrie vedúca Tatranská magistrála. Západné svahy padajú do Mlynickej doliny, kde na potoku Mlynica, odvodňujúcom túto časť hrebeňa, je pod vodopádom Skok menšie Pliesko pod Skokom. Voda z východných a južných častí odteká do blízkej rieky Poprad.[2] Severným smerom sa nachádzajú Kôpky (2 354 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Žabia veža (2 340 m n. m.), Mengusovský Volovec (2 228 m n. m.), Hincova veža (2 377 m n. m.), Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), Kôprovský štít (2 363 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Malá Bašta (2 288 m n. m.), Hlinská veža (2 340 m n. m.) a Hrubý vrch (2 428 m n. m.), západným Furkotský štít (2 404 m n. m.), Ostrá (2 351 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Štrbské Solisko (2 301 m n. m.) a Predné Solisko (2 117 m n. m.), južným Trigan (1 481 m n. m.) a východným Ostrva (1 984 m n. m.), Tupá (2 285 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Zlomisková veža (2 132 m n. m.) a Gánok (2 462 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3] VýhľadyTuristicky voľne neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Vysokých Tatier, blízka Mlynická a Mengusovská dolina, okolie Štrbského plesa a Podtatranská kotlina, pri vhodných podmienkach tiež Branisko, Volovské vrchy, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Nízke Tatry, Veľká a južná časť Malej Fatry.[7] PrístupŠtít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku[3] a nevedie naň značený turistický chodník. Prístup je tak možný len s horským vodcom.[3] HorolezectvoNiekoľko ciest existuje z Mengusovskej doliny, v zime sú však lavinózne. Zaujímavá je naklonená Ihla v Patrii. V r. 1929 na ňu vystúpila Vlasta Štáflová a A. Škarvan, jeden čas sa nazývala Veža Vlasty. Najviac lezenia poskytuje Veža a Stena pod Skokom. Galéria
Referencie
Iné projekty
Pozri aj
Externé odkazy |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
