Názov je odvodený od obce Gerlachov, nad ktorou je situovaný a patril i do jej chotára. Listina z roku 1326 podáva svedectvo, že Gerlachov zakladali bratia Ján, Mikuláš, Peter a Štefan, synovia Gerlacha zo Spišskej Soboty. Bolo to na základe kráľovskej donácie po tatárskych vpádoch. Do územia patril aj masív hory, ktorú, podľa vtedajšieho zvyku, pomenovali podľa majiteľov územia – Gerlachovské hory (v najstarších latinských prameňoch Gerlachfalvenses montes). Až oveľa neskôr, keď bolo potrebné bližšie a detailnejšie pomenovať jednotlivé body masívu, sa názvy začali meniť. Dlho najvyšší končiar spolu s Kotlovým štítom mal spoločné meno. Domáci horali volali terajší Kotlový štít spolu s Gerlachovským štítom Kotlový vrch alebo Na kotlu. V mape severného Spiša od Floriána Czakiho z roku 1760 je Gerlachovský štít zakreslený ako Kösselberg (Kesselberg). Keď však Ľudovít Greiner zmeral výšku štítu a zistil, že je najvyšší spomedzi tatranských vrcholov, bolo potrebné odlíšiť ho od ostatných vrcholov samostatným názvom. V slovenskej literatúre sa po prvý raz spomína vo viedenských Slovenských novinách z roku 1851 ako Gerlachovský chochol.[6]
V minulosti mal rôzne názvy:
do roku 1896: Gerlach, nem.Gerlsdorfer Spitze, Gerlachspitze, maď.Gerlachfálvi-csúcs, Gierlach, Gerlachovka
Merania výšky tatranských štítov sa datujú rokom 1763, keď viedenský dvor nariadil tzv. jozefínske mapovanie, čiže kartografické spracovanie celej Habsburskej monarchie. Uskutočňovali ich vojenskí merači pod vedením Waldaufa a Fleischera, ale ich výsledky neboli publikované. Zrejme na základe týchto meraní bolo v roku 1780 v diele „Geographie des Königreichs Ungarn“ uvedené, že najvyšším štítom celých Tatier je Kriváň. K takému istému záveru dospel v roku 1788 i bratislavský mineralóg Ján Fichtel, ktorý výšku Kriváňa odhadol na 3 800 m n. m. Anglický cestovateľ Robert Townson považoval za najvyšší štít Tatier Lomnický štít. Ani vedci v 19. storočí, medzi nimi i známy švédsky botanik Göran Wahlenberg, neurčili výšku tatranských vrcholov správne. Ako najvyšší uvádzali Lomnický alebo Ľadový štít. Gerlach svojou výškou figuroval až na štvrtom mieste. V rokoch 1837 a 1838 robil merania tatranských štítov Ľudovít Greiner, riaditeľ jelšavskej Lesnej správy koburgovského veľkostatku. Až on správne zistil, že najvyšším štítom Tatier je Gerlach. Verejnosť však Greinerovu informáciu neprijala. Stalo sa tak až v 70. rokoch 19. storočia.
Gerlachovské míľniky
1326 Prvá listinná zmienka o obci Gerlachov, ktorú založil comes Gerlach de monte sancti Georgii – gróf Gerlach zo Spišskej Soboty. Jej chotár zasahoval do Vysokých Tatier po končiar.
1715 V Karayovej mape Spiša sú po prvý raz viditeľne zakreslené Vysoké Tatry, ale nie je ešte zachytený Gerlach.
1717Juraj Buchholtz mladší nakreslil panorámu Tatier, Gerlach je v nej označený ako Gerlachfalvenses montes – Gerlachovské hory.
1751 Pod Granátové veže vystúpila cisárska komisia, ktorú viedol Jakub Buchholtz. Pušným prachom vystrelili zo steny veľké ložisko granátov. Vzorky nerastov komisia priviezla do Viedne cisárovi Františkovi I.[7]
1760 Na mape severného Spiša od Floriána Čákiho je znázornený po prvý raz štít aj s charakteristickým kotlom. Autor ho označuje ako Kösselberg (štít s kotlom)
1834 Je rok, na ktorý sa orientuje prvý známy výstup na štít. S najväčšou pravdepodobnosťou prvým, kto na vrchol vystúpil, bol Ján Still so spoločníkmi.
1838 Trigonometrickým meraním Ľudovít Greiner prisúdil Gerlachu prvenstvo medzi tatranskými štítmi.
1855 Poľskí botanici Zygmunt Bośniacki a Wojciech Gzegorzek urobili súpis vrcholovej flóry štítu. O samotnom výstupe však neuviedli nič. Ak ide o flóru končiara, je možné pripustiť, že na vrchol vystúpili.
1860 M. Nowicki s vodcom J. Walom sa pokúsili o výstup. Lovci kamzíkov ich však vrátili späť.
1868 Prvý spoľahlivo doložený výstup na vrchol vykonali viedenskí vojenskí mapéri. Vo fľaši na štíte zanechali správu, ktorú tam o šesť rokov objavil Dr. Dezső a zverejnil v tlači. Druhý výstup zakrátko urobil spišský vodca Martin Spitzkopf-Urban s neznámym nemeckým turistom.
1874Mór Déchy s priateľmi prvý raz vystúpil na Gerlach Velickou próbou. Bol to piaty výstup na vrchol. V tom istom roku vystúpil na vrchol poľský horolezec – zakopanský farár Józef Stolarczyk.
1896 Budapeštianska horolezkyňa Terézia Egenhofferová na oslavu uhorského tisícročia navrhla, aby štít bol pomenovaný Ferencz Józef csúcs (Štít Františka Jozefa). Na vrchole bola s menom cisára umiestnená mramorová tabuľa i veľká diaritová tabuľa, ktorá vážila 150 kg. Malú tabuľu v roku 1900 zničili poľskí horolezci a veľkú v roku 1919 slovenskí vlastenci.
1899 Prvý výstup Krčmárovým žľabom vykonal L. Därmstadtär, A. Otto a tirolský vodca H. Stabler.
1902 Pokus o prvý zimný výstup uskutočnili P. Hebel a L. Noack s priateľmi a vodcami. Vystúpili Krčmárovým žľabom až pod Kotlový štít.
1920 Bez ozveny ostal ďalší návrh na premenovanie štítu na „Legionársky štít“.
1923 Na štíte bola vztýčená štátna kovová vlajka. Slávnostný prejav mal školský inšpektor Miloš Janoška. O rok neskôr vlajku zničila víchrica.
1923 Počas prvého horolezeckého týždňa JAMES František Lipták a M. Mlynarčík prvý raz vystúpili na najvyššiu, štvrtú, vežu a pomenovali ju Veža JAMES.
1936 Vodcovia P. Krupinsky a M. Nitsch prví prešli celou „Martinkou“ v zime.
1944 Na Zadnom Gerlachu havarovalo lietadlo Lisunov Li-2 s príslušníkmi 2. československej paradesantnej brigády, ktorí leteli na pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Celá 26 členná skupina zahynula. Všetci sú pochovaní v Gerlachove.
1949 Gerlachovský štít bol premenovaný na „Stalinov štít“.
1950 Na štíte umiestnili tabuľu s nápisom: „Stalinov štít 2663 m. Z vďačnosti za oslobodenie 21. XII. 1949.“ Vážila 46 kg. Zakrátko ju zničili neznámi horolezci.
1960 Po niekoľkoročnej rekonštrukcii znovu otvorili moderne zariadený Sliezsky dom.
Prvými bezprostrednými návštevníkmi okolia a zrázov Gerlachovského štítu boli, pravdepodobne, poľovníci a botanici. Je možné, že niektorí z nich dosiahli aj vrchol. Traduje sa, že prvým známym človekom, ktorý stál na vrchole štítu, bol učiteľ na katolíckej škole v Novej LesnejJán Still (1805 – 1890) v roku 1834, keď ho sprevádzal jeho švagor Jakub Gellhof, staviteľ z Veľkej, horský vodca, mlynár z Novej Lesnej Martin Spitzkopf-Urban a dvaja ďalší neznámi lovci kamzíkov. Dňa 31. júla1875 bol na Gerlachovskom štíte budapeštiansky prírodovedec Dionýz Desző. Vtedy ho Still údajne informoval, že Gerlach prvý zdolal Martin Spitzkopf-Urban, ktorý koncom 60. rokov 19. storočia vyviedol na vrchol neznámeho zákazníka. Still vyhlásil, že na Gerlachovský štít začal vodiť turistov až v roku 1872, keď ho predbehol Martin Spitzkopf-Urban. Desző reprodukoval tento rozhovor v ročenke Uhorského karpatského spolku v roku 1876. Túto informáciu prevzala väčšina autorov, ktorí sa touto históriou zaoberali. Poliaci spochybnili primát Martina Spitzkopfa-Urbana a víťazstvo prisúdili poľským botanikom. V roku 1962 tatranského historika Ivana Bohuša informoval kežmarský profesor Alfred Grosz, že správa, ktorú uviedol Dionýz Desző v ročenke je nesprávna. Still naopak vierohodne doznal, že so svojim švagrom Jakubom Gellhofom, a Martinom Spitzkopfom-Urbanom z Novej Lesnej uskutočnil v roku 1834 prvovýstup. Roku 1874 sa Still o tom písomne vyjadril v svedectve, napísanom pokladníkovi Uhorského karpatského spolku Antonovi Döllerovi v Kežmarku. Döller odovzdal Stillov list ako vzácny historický doklad do archívu spolku. O tomto výstupe rozprával Stillov švagor Gellhof otcovi historika dr. Johana Liptáka, ktorý sa stretol s Ivanom Bohušom. Svedecká výpoveď Jána Stilla, ktorá mala byť uložená v archíve Uhorského karpatského spolku v Kežmarku sa nenašla. Je možné, že Dionýz Desző zle pochopil rozprávanie Jána Stilla o Gerlachu.[11]
Dňa 11. augusta1855 boli na Gerlachovskom štíte poľskí botanici Zygmunt Bósniacki a Wojciech Gzegorzek, ktorých sprevádzali, pravdepodobne zakopanskí horskí vodcovia. Nie je známe kade vystúpili. Ako spomína tatranský historik Ivan Bohuš, možno ich cesta viedla cez Gerlachovský kotol, ale ani to nie je isté. Nie je známe či vôbec dosiahli vrchol. Určite však boli na končiari v roku 1868 rakúski vojenskí geodeti.[4] Na konci 60. rokov 19. storočia bol na štíte nemecký botanik Jozef F. Krzisch a v auguste 1872 Franz Holst s vodcom Jánom Stillom. Všetci pravdepodobne vystupovali cez Gerlachovský kotol po juhozápadnom hrebeni Kotlového štítu. Slovenský prvovýstup cez Batizovskú próbu vykonali v roku 1875 horskí vodcovia zo Štôly Ján Ruman Driečny ml. a Ján Pastrnák. Spomedzi žien na vrchol ako prvé v roku 1877 vystúpili turistky z Viedne Pauline Knerrová a Jozephine Fillungerová. Prvý zimný výstup vykonali 15. januára1905Janusz Chmielowski, Karol Jordán a vodcovia Klimek Bachleda, Ján Franz st. a Pavol Spitzkopf. Vystupovali cez Krčmárov žľab.[12]
Turizmus
Výstup na Gerlachovský štít je povolený len pre horolezcov (a to aj pre ľahké horolezectvo) alebo so sprievodom horského vodcu. Najpopulárnejší turistický výstup je zo Sliezskeho domu cez Velickú próbu. Zostupuje sa cez Batizovskú próbu, ktorá sa výnimočne používa aj na výstup. Medzi najzaujímavejšie výstupové cesty patrí Martinkova cesta, ktorá má 2 varianty. Z Poľského hrebeňa je dlhším variantom, je technicky náročnejší nakoľko vyžaduje zlaňovanie z Velického štítu. Viac využívaný je kratší variant z Litvorového sedla. Oba varianty Martinkovej cesty sú technicky náročnejšie ako Velická próba, je však považovaná za atraktívnejšiu.
Na konci 19. storočia sa začalo diskutovať o výstavbe observatória na niektorom z tatranských štítov. Uvažovalo sa o Slavkovskom štíte, ktorý má široký vrchol, na ktorom by sa dala pohodlne postaviť budova observatória. O tejto myšlienke sa v roku 1896 diskutovalo najmä v Uhorskom karpatskom spolku. Na výstavbu chýbali finančné zdroje. S novou myšlienkou po prvej svetovej vojne prišiel Michal Guhr, majiteľ kúpeľov v Tatranskej Polianke, ktorý ju predniesol na zasadnutí vedenia kežmarského Karpatského spolku (Karpathenverein). Dňa 2. augusta1922, na svojom zasadnutí, vedenie spolku odporučilo namiesto Slavkovského štítu vhodnejší Gerlachovský štít, lebo je vyšší o 210 metrov. Michal Guhr mal dobrý dôvod na stavbu observatória. Visutá lanovka z Tatranskej Polianky by zatraktívnila nielen osadu, ale aj jeho liečebne. Bolo však potrebné získať finančné prostriedky, podporu vlády, vedeckých a turistických organizácií.[14] Projekt výstavby observatória sa neuskutočnil a o niekoľko rokov neskôr dostali prednosť Skalnaté pleso a Lomnický štít.
↑Počasie a klimatické údaje pre túto výšku sú zaokrúhlené z priemerov niektorých desaťročí až do 60. rokov. Môžu byť podobné alebo sa líšiť od súčasných priemerov alebo priemerov pokrývajúcich dlhšie obdobie: Mikuláš Konček, et al. Klíma Tatier. 1974.
↑Ivan Bohuš uvádza v poľštine názov Gierłach, ktorý sa ustálil v poľskej literatúre a kartografii, ale ako obsahovo správne adjektívum sa uznáva Gierłachowski Szczyt. Zakopanskí horskí vodcovia vytvorili žargónové deformácie Girlach a Garłuch;
_Ferenc_J%C3%B3zsef_eml%C3%A9kt%C3%A1bla.jpg)
