|
Pupov (1 095,6 m n. m.[1][2]) je vrch Kysuckej vrchoviny. Leží približne 15 km západne od Dolného Kubína.[3]
Poloha
Nachádza sa na juhovýchodnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Kysucké bradlá.[4] Vrch leží v Žilinskom kraji, na rozhraní okresov Žilina a Dolný Kubín a zasahuje na katastrálne územia obcí Terchová a Zázrivá.[5] Masív Pupova je priamo nad sedlom Rovná hora a patrí do povodia riek Váh a Orava. Západne na hrebeni leží Pupov, západný vrchol (1 045 m n. m.), severovýchodne Púpovček (919 m n. m.) a južne Malý Rozsutec (1 343 m n. m.).[3] Celý masív leží v ochrannom pásme Národného parku Malá Fatra.
Opis
Vrch je súčasťou horského chrbta, ktorý sa tiahne v západno-východnom smere južným okrajom vrchoviny. Pupov tvorí severnú časť sedla Rovná hora a hlavný vrchol leží vo východnej časti masívu, približne 4 km západne od centra Zázrivej. Západnú časť odvodňujú prítoky Varínky, smerujúcej do Váhu, východnú prítoky Zázrivky, ktorá ústi do rieky Orava.[3] Pupov je geologicky súčasťou bradlového pásma. Tvorí ho hlavne osobité súvrstvie turbiditových pieskovcov označované ako pupovské súvrstvie.[6]
Výhľady
Vďaka nadmorskej výške a polohe umožňujú vhodné lokality zaujímavé výhľady do okolia. Vrcholová časť je zalesnená a teda nevhodná na výhľady. Z odlesnených častí možno pozorovať najmä okolité vrchy a susedné pohoria. Zo severného úpätia je jedinečný pohľad na Krivánsku Fatru i Oravskú Maguru. Pri vhodných podmienkach je možné zhliadnuť pohraničné vrcholy Kysuckých Beskýd.[7]
Prístup
Na vrchol nevedie značkovaná trasa, po žltom chodníku, odbočujúcom zo zelenej trasy z Bieleho Potoka do osady Šípková, je prístupný západný vrchol. Na Pupov je tak najľahší výstup zo sedla Rovná hora (751 m n. m.), prípadne po hrebeni zo západného vrcholu.[3]
Referencie
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 13.
- ↑ Malá Fatra - Vrátna, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-26]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-26]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-26]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Madzin J. & Plašienka D., 2022: Petrographic and heavy mineral analysis of the Upper Cretaceous – Paleocene turbiditic deposits of the Pupov Formation (Western Carpathians, Pieniny Klippen Belt, Terchová-Zázrivá area). Acta Geologica Slovaca, 14, 2, 115–130. Dostupné online
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-26]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
 Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pupov
Externé odkazy
|
|---|
1. Gerlachovský štít, Tatry (2 654 m)
2. Ďumbier, Nízke Tatry (2 043 m)
3. Babia hora, Oravské Beskydy (1 725 m)
4. Veľký Kriváň, Malá Fatra (1 709 m)
5. Veľký Choč, Chočské vrchy (1 611 m)
6. Ostredok, Veľká Fatra (1 596 m)
7. Stolica, Stolické vrchy (1 476 m)
8. Poľana, Poľana (1 458 m)
9. Fabova hoľa, Veporské vrchy (1 439 m)
10. Kľak, Spišsko-gemerský kras (1 409 m)
11. Minčol, Oravská Magura (1 394 m)
12. Vtáčnik, Vtáčnik (1 346 m)
13. Kozí chrbát, Starohorské vrchy (1 330 m)
14. Zlatý stôl, Volovské vrchy (1 322 m)
15. Flochová, Kremnické vrchy (1 317 m)
16. Skorušina, Skorušinské vrchy (1 314 m)
17. Čierna hora, Levočské vrchy (1 289 m)
18. Repisko, Spišská Magura (1 259 m)
19. Kozí kameň, Kozie chrbty (1 255 m)
20. Veľká Rača, Kysucké Beskydy (1 236 m)
21. Kremenec, Bukovské vrchy (1 221 m)
22. Strážov, Strážovské vrchy (1 213 m)
23. Smrekovica, Branisko (1 200 m)
24. Minčol, Čergov (1 157 m)
25. Pupov, Kysucká vrchovina (1 096 m)
26. Šimonka, Slanské vrchy (1 092 m)
27. Bachureň, Bachureň (1 081 m)
28. Vihorlat, Vihorlatské vrchy (1 076 m)
29. Veľký Javorník, Javorníky (1 072 m)
30. V. Polom, Mor.-sliezske Beskydy (1 067 m)
31. Vráta, Podbeskydská vrch. (1 051 m)
32. Vysoké skalky, Pieniny (1 050 m)
33. Javorie, Javorie (1 044 m)
34. Inovec, Považský Inovec (1 042 m)
35. Roháčka, Čierna hora (1 029 m)
36. Chlieviská, Žiar (1 024 m)
37. Eliášovka, Ľubovnianska vrch. (1 023 m)
38. Sitno, Štiavnické vrchy (1 009 m)
39. Busov, Busov (1 002 m)
40. Veľký Radzim, Revúcka vrchovina (991 m n. m.)
41. Veľká Javorina, Biele Karpaty (970 m)
42. Beskydok, Turzovská vrchovina (953 m)
43. Dvorník, Slovenský kras (932 m)
44. Vysoký grúň, Laborecká vrch. (905 m)
45. Veľký Inovec, Pohronský Inovec (901 m)
46. Hromovec, Spiš.-šariš. medzihorie (895 m)
47. Veľký Manín, Súľovské vrchy (891 m)
48. Ostrôžka, Ostrôžky (877 m)
49. Kykula, Jablunkovské medzihorie (845 m)
50. Veľký Tribeč, Tribeč (830 m)
51. Dlhý diel, Krupinská planina (818 m)
52. Záruby, Malé Karpaty (767 m)
53. Smilniansky vrch, Ondavská vrch. (749 m)
54. Karanč, Cerová vrchovina (725 m)
55. Bradlo, Myjavská pahorkatina (543 m)
56. Rozhľadňa, Zemplínske vrchy (469 m)
57. Plešivec, Burda (395 m)
|
|
