|
Krivánska Fatra
Krivánska Fatra alebo Krivánska Malá Fatra je geomorfologický podcelok Malej Fatry, ktorá sa rozprestiera na sever od rieky Váh.[1] Veľká časť Krivánskej Fatry (22 630 ha) je od 1. apríla 1988 národným parkom. CharakteristikaV Krivánskej Fatre sa nachádzajú najvyššie vrcholy Malej Fatry – Veľký Kriváň (1 708,3 m n. m.) a Malý Kriváň (1 667,9 m n. m.), podľa ktorých táto časť dostala svoje pomenovanie. Najznámejším a snáď najkrajším vrcholom je Veľký Rozsutec (1 609,8 m n. m.). Veľkú časť Krivánskej Fatry tvorí Národný park Malá Fatra (22 630 ha). Má bohatú a zachovalú západokarpatskú prírodu. Pestré geologické zloženie a značná relatívna výška pohoria podmieňuje existenciu bohatstva flóry a fauny a pestrosť foriem reliéfu. Krivánska Fatra patrí medzi najvýznamnejšie slovenské turistické oblasti. VymedzenieSeverný okraj územia lemuje Varínske podolie (podcelok Žilinskej kotliny) a Kysucké bradlá, patriace Kysuckej vrchovine. Východným smerom nadväzuje Oravská vrchovina a juhovýchodným smerom oddeľujú údolia Oravy a Váhu veľkofatranskú Šípsku Fatru. Južné svahy pohoria strmo klesajú do Turčianskej kotliny s podcelkami Šútovské podhorie a Turčianske nivy. Lúčanskú Fatru ako južnejšiu časť Malej Fatry oddeľuje na juhozápade Strečniansky prielom rieky Váh.[1] GeológiaGeologické jadro pohoria tvoria žuly. Hlavný hrebeň a severnú časť pokrývajú horniny obalovej série chočského a krížňanského príkrovu (vápence, dolomity, kremence, slienité vápence, bridlice, pieskovce,…). Vo vápenitých horninách vznikli tiesňavy, skalné útvary, krasové javy a bralnaté hrebene. Tento reliéf kontrastuje s menej členitým povrchom ľahšie zvetrávajúcich hornín. Najbohatšie členitý reliéf vznikol na dolomitoch (Veľký a Malý Rozsutec,…). Povrchovú vodu z viacerých potokov, vyvieračiek a prameňov odvádzajú rieky Váh a Orava patriace do úmoria Čierneho mora. Hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry Hlavný hrebeň Krivánskej Fatry sa začína v blízkosti obce Nezbudská Lúčka pri Váhu a pokračuje po červenej turistickej značke okolo zrúcanín Starhradu, chaty pod Suchým na vrchol Suchý (1 467 m n. m.). Odtiaľ hrebeň pokračuje cez sedlo Vráta (1 436 m n. m.) na Stratenec (1 509 m n. m.), potom cez sedlo Priehyb (1 454 m n. m.) na Malý Kriváň (1 667,9 m n. m.), druhý najvyšší vrchol Malej Fatry. Sedlom Bublen (1 517 m n. m.) a vrcholom Pekelníka (1 610 m n. m.) je Malý Kriváň oddelený od najvyššieho vrcholu horstva, ktorým je Veľký Kriváň (1 708,3 m n. m.). Hrebeň sa ďalej tiahne cez Snilovské sedlo (1 523,7 m n. m.) s hornou stanicou lanovky na Chleb (1 646,6 m n. m.), Hromové (1 636,6 m n. m.), Steny (1 626,5 m n. m.), Poludňový grúň (1 446,4 m n. m.) do Stohového sedla (1 231,5 m n. m.). Odtiaľ pokračuje na výrazný vrchol Stohu (1 606,6 m n. m.) a cez sedlo Medziholie (1 184,5 m n. m.) na najkrajší vrchol – Veľký Rozsutec (1 609,8 m n. m.). Hrebeň klesá do sedla Medzirozsutce (1 203,3 m n. m.) a naposledy stúpa na skalnatý Malý Rozsutec (1 343,4 m n. m.).[2] Červená turistická značka hrebeňa pokračuje do obce Zázrivá.[3][4] ZaujímavostiV Krivánskej Fatre žije viacero endemitických druhov fauny a flóry. Panoráma Krivánska Malá Fatra, Vrátna dolina z vrcholu Kraviarske
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
