|
Hincova veža
Hincova veža[1] (2 377 m n. m.[2]; poľ. Hińczowa Turnia, nem. Hinzenseeturm, maď. Hincótavi torony) je od severozápadu prvá z troch elevácií v ozubenom, ale ináč takmer vodorovnom úseku hlavného hrebeňa Vysokých Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Mengusovskej doliny nad Štrbským Plesom, približne 19 km severozápadne od Popradu.[3] NázovNázov veže vychádza z mena Veľkého Hincovho plesa.[4] PolohaNachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Južná časť hrebeňa zasahuje do okresu Poprad a katastra mesta Vysoké Tatry[1], severná patrí do Powiatu tatrzańského a gminy Tatranská Bukovina. Najbližšími sídlami sú južne situované Štrbské Pleso a Vyšné Hágy, juhovýchodne sa nachádza Nová Polianka, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby a Starý Smokovec a severovýchodne Tatranská Javorina.[6][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti a južná časť aj do národnej prírodnej rezervácie Mengusovská dolina.[3] OpisHincova veža sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Rysmi (2 503 m n. m.) a Veľkým Mengusovským štítom (2 438 m n. m.), konkrétne medzi Východným Mengusovským sedlom (Východným Mengusovským štítom) a Vyšnou Hincovou priehybou (Hincovou kopou). Hincova veža sa vypína nad Dolinou Rybiego Potoku a Mengusovskou dolinou.[4] Západne leží mohutné Veľké Hincovo pleso, severovýchodne Czarny Staw pod Rysami.[2] Severným smerom sa nachádza Mních (2 067 m n. m.), Miedziane (2 233 m n. m.), Opalony Wierch (2 115 m n. m.) a Nižný Žabí štít (2 098 m n. m.), východným Mlynár (2 170 m n. m.), Vyšný Žabí štít (2 259 m n. m.), Ťažká veža (2 254 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Žabia veža (2 340 m n. m.) a Vysoká (2 547 m n. m.), južným Zlomisková veža (2 133 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.), Ostrva (1 984 m n. m.), Mengusovský Volovec (2 228 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.) a Satan (2 422 m n. m.) a západným Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Hlinská veža (2 330 m n. m.), Kôprovský štít (2 367 m n. m.) a Veľký Mengusovský štít (2 438 m n. m.).[2] Severne sa nachádza Dolina Rybiego Potoku, z ktorej voda odteká Rybím potokom do Bielej vody a Dunajca, južne a západne sa nachádza Mengusovská dolina, ktorou vodu odvádza Hincov potok, zdrojnica rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3] VýhľadyTuristicky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier a východná časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou, nezriedka aj mnohé vrchy v južnom Poľsku.[7] PrístupŠtít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku[3], preto je dostupný len s horským vodcom. Do Mengusovského sedla vedie od rázcestia Czarny Staw pod Rysami Prvovýstupy
Referencie
Iné projekty
Pozri aj
Externé odkazy |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
