Tatranská magistrála je červeno značený turistický chodník, prechádzajúci južnými svahmi Západných a Vysokých Tatier. Je najdlhším súvislým turistickým chodníkom vo Vysokých a Západných Tatrách. Jeho názov bol vytvorený v 30-tych rokoch 20. storočia. Celková dĺžka je okolo 72 kilometrov a optimálny čas prechodu je 3 – 4 dni.
História
Pôvodnú myšlienku na vybudovanie chodníka publikoval Hugo Jeltsch v roku 1903 v ročenke Uhorského karpatského spolku. V tej dobe už niektoré úseky dnešnej magistrály existovali, ale neboli prepojené do jedného celku. Nápad oživil v roku 1923 Petr Karel (pod pseudonymom Karel Petrovič), keď popísal svoju cestu vtedajšími chodníkmi a vytvoril návrh na ich prepojenie do Vyšnej cesty tatranskej, pre ktorú navrhol pomenovanie Sokolská cesta. Klub československých turistov návrh uskutočnil v rokoch 1931 – 1937 na vlastné náklady so štátnym príspevkom. V neskorších rokoch došlo k niekoľkým zmenám hlavne preloženie a skrátenie úseku medzi Batizovským a Velickým plesom. Najväčším zásahom sa stalo uzavretie celého hrebeňa Belianskych Tatier v roku 1978, čím sa magistrála skrátila o 19 kilometrov. Tento úsek viedol z Kopského sedla hrebeňom Belianskych Tatier cez Kobylí vrch do Tatranskej Kotliny.
Súčasnosť
Terajší západný koniec červenej značky je rázcestie na Tokárinách neďaleko obce Jalovec pri Liptovskom Mikuláši. Od nej chodník prechádza južnou stranou Zápaných Tatier do Podbanského a ďalej, južnými svahmi Vysokých Tatier. Východný koniec magistrály je pri Veľkom Bielom plese pod Kopským sedlom. Celková dĺžka Tatranskej magistrály je približne 72 km a celkový čas potrebný k jej zdolaniu je asi 20 hodín. Často sa ako magistrála uvádza len jej vysokotatranská časť od Podbanského. Tá sa od západotatranskej líši hlavne tým, že je vedená vyššie v horách s výraznejším prevýšením.
↑ abNYKA, Józef. Tatry słowackie. Przewodnik. Wyd. II. Latchorzew : Wyd. Trawers, 1998. ISBN 83-901580-8-6. Vo väčšine turistických sprievodcov a máp sú časové prechody mierne dlhšie.