|
Čubrina
Čubrina (2 378 m n. m.[1]; poľ. Cubryna) je štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Mengusovskej a Temnosmrečinskej doliny nad Štrbským Plesom, približne 20 km severozápadne od Popradu.[2] NázovVrchol je značne rozoklaný, odtiaľ pochádza pôvodný názov „Čuprina“ (účes).[3] PolohaNachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Južná časť hrebeňa patrí do okresu Poprad a katastra mesta Vysoké Tatry, severne sa zvažujúca časť patrí do Powiatu tatrzańského a gminy Bukowina Tatrzańska. Najbližšími sídlami na slovenskom území sú južne situované Štrbské Pleso a juhovýchodne ležiace Vyšné Hágy, severovýchodne sa nachádza Tatranská Javorina, v Poľsku je to severozápadne ležiace Zakopané.[5][1] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti a hrebeňom vedie tiež hranica národnej prírodnej rezervácie Mengusovská dolina (na juhovýchode) a Kôprová dolina (na juhozápade).[2] OpisČubrina je uzlový vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Rysmi (2 503 m n. m.) a Svinicou (2 301 m n. m.). Zo slovenskej strany vytvára impozantný záver Doliny Temných smrečín, z Mengusovskej doliny tvorí súčasť hrebeňa Mengusovských štítov a je odtiaľ tiež prístupná - s horským vodcom. Do Poľska spadá veľkými stenami, severovýchodná k Morskému oku má až 850 m. Sú však prerušené niekoľkými sutinovými terasami, tzv. galériami, ktoré sú ľahko schodné a využívané na nástupy aj zostupy. Západným smerom sa v Temnosmrečínskej doline nachádza Vyšné Temnosmrečinské pleso, juhovýchodne v Mengusovskej doline Veľké Hincovo pleso a severovýchodne v Doline Rybiego Potoku Morské Oko.[1] V hlavnom hrebeni je severozápadným susedom Hrubý štít (2 172 m n. m.), juhovýchodným Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), južná rázsocha smeruje na Kôprovský štít (2 367 m n. m.) a severná na Mních (2 070 m n. m.). Od Veľkého Mengusovského štítu ju oddeľuje Hincovo sedlo a od Druhého Mnícha štrbina pod Druhým mníchom. Na juhozápad vysiela krivánsku rázsochu, od Čubrinky ju delí Čubrinská štrbina. Tri galérie podťaté kolmými stenami na poľskej strane sa volajú Veľká, Malá a Zadná galéria čubrinská.[3] Západným smerom sa nachádza Hrubý štít (2 178 m n. m.), Veľká kopa (2 052 m n. m.) a Nefcerské veže (2 349 m n. m.), južným Kriváň (2 495 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Kôprovský štít (2 367 m n. m.), Hlinská veža (2 330 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.) a Ostrva (1 984 m n. m.), východným Kôpky (2 354 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.), Mengusovský Volovec (2 228 m n. m.), Hincova veža (2 377 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), Ťažká veža (2 254 m n. m.), Vyšný Žabí štít (2 259 m n. m.) a Mlynár (2 170 m n. m.) a severným Opalony Wierch (2 115 m n. m.), Mních (2 067 m n. m.), Miedziane (2 233 m n. m.) a Kozí vrch (2 291 m n. m.).[1] Severné svahy odvodňuje Dolinou Rybiego Potoku Rybí potok do Bielej vody a Dunajca, voda zo západnej časti odteká Kôprovským potokom do Váhu a z juhovýchodnej Hincovým potokom do rieky Poprad.[1][3] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[2] VýhľadyTuristicky voľne neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, východná časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou, Oravské Beskydy a mnohé vrchy v južnom Poľsku.[6] PrístupŠtít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku[2], preto je dostupný len s horským vodcom. Do Mengusovského sedla vedie od rázcestia Czarny Staw pod Rysami Vybrané výstupy
Z našej strany patrí k najťažším cestám pravý pilier juhozápadnej steny nad Piargovou kotlinkou (záver Temných smrečín) cez previsy, VI A1. Galéria
Referencie
Iné projekty
Pozri aj
Externé odkazy |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
