|
Zbrojníky
Zbrojníky (v minulosti Fegyvernek, maď. Kétfegyvernek)[4] sú obec na Slovensku v okrese Levice. Súčasťou obce je aj miestna časť – osada Pežerňa. V súčasnosti majú Zbrojníky 510 obyvateľov väčšinou slovenskej národnosti. Je to moderná, pokojná dedina ležiaca v blízkosti dôležitých dopravných ťahov. Jej meno sa v minulosti spájala s vinohradníctvom a výrobou mäsových výrobkov. Obyvatelia obidvoch obcí sa odpradávna zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, tento ráz obcí sa nezmenil ani do období svetových vojen. V povojnových obdobiach aj v novovzniknutých Zbrojníkoch prebehla kolektivizácia a sceľovanie pozemkov, v roku 1948 vznikol Štátny majetok, v r. 1951 sa založilo poľnohospodárske družstvo. V povojnovom období vzniklo mnoho nových stavieb: postavil sa kultúrny dom, dom smútku, budova základnej školy a pamätník padlým v druhej svetovej vojne. V rokoch 2007 – 2014 sa uskutočnilo viacero významných investícií v obci, napr. vybudovanie multifunkčného ihriska, rekonštrukcia miestneho rozhlasu, rekonštrukcia lávok, verejných priestranstiev. V roku 2003 uzatvorili obce Zbrojníky a maďarský Fegyvernek družobnú zmluvu na znak vzájomnej spolupráce v oblasti samosprávy, školstva a kultúry. Zbrojníky sú členom troch združení samospráv: Dolnohronského regionálneho združenia (od roku 1994), združenia obcí Hont. Medzi najvýznamnejších rodákov obce patria: Ferenc Fegyverneki (šahanský prepošt, vizitátor premontrejskej rehole, vysokovzdelaný veľkňaz, autor mnohých kódexov v 16. storočí), Lajos Evva (spisovateľ, prekladateľ, riaditeľ divadla, nar. sa v roku 1851), Róbert Farkas (odborný spisovateľ, knihovník, prekladateľ, nar. sa v roku 1856). Kultúra a zaujímavostiPamiatky
História obceÚzemie obce Zbrojníky (po maďarsky Fegyvernek, alebo Kétfegyvernek) bola osídlená už v neolite, dokladujú to archeologické náleziská sídlisk z tohto obdobia (sídlisko volútovej a želiezovskej kultúry), ale našli sa dôkazy na území obce o prítomnosti ľudí iných kultúr (obdobie eneolitu s kanelovanou keramikou, kultúra Magyarad zo staršej doby bronzovej, velatická kultúra z mladšej doby bronzovej a osada z doby rímskej). Najstaršia písomná zmienka o obci sa nachádza v chybne datovanej listine arcibiskupa Lodomeria z roku 1303, kedy sa obec spomína ako majetok zemanov, medzi nimi aj rodiny Fegyvernekyovcov, ktorej príslušník Ferenc Fegyverneky bol posledným prepoštom kláštora v Šahách a autorom mnohých kódexov. Názov obce poukazuje na to, že jej prví obyvatelia obce mohli byť zbrojnoši. Pôvodne existoval len Feďvernek, ktorý sa na Dolný a Horný Feďvernek pravdepodobne rozdelil v 15. storočí. Dolný Fegyvernek vznikol v chotári obce Horný Feďvernek, písomne sa spomína v roku 1446 a v rokoch 1461 a 1503. V roku 1715 mala mlyn a 13 domácností, v roku 1720 už 22 domácností, v roku 1828 je spomínaných 74 domov a 446 obyvateľov. V 19. st. bola obec majetkom rodiny Eszterházyovcov, jeho obyvatelia boli prevažne reformovaní. Reformovaný kostol bol postavený v roku 1716, obnovený v roku 1806; kostolná veža bola pristavaná v roku 1840. V 19. storočí kvitlo v tejto obci pestovanie tabaku. Do roku 1920, roku uzatvorenia mierovej zmluvy v Trianone, patril Horný Feďvernek do okresu Vámosmikola v župe Hont. Historické názvy obce: rok 1303 – Fegyuernek, rok 1461 – Felwfeguernek, rok 1503 – Fegwernek Maior, 19. st. Felsőfegyvernek, rok 1920 Horný Feďvernek. Obec Horný Feďvernek je písomne doložená v roku 1303, kedy patrila zemianskym rodinám a tunajším zemanom Fegyvernekyovcom. Najstarší písomný dokument o obci však pochádza až z roku 1461, avšak ak sa obec Dolný Feďvernek spomína v roku 1446, v tom istom čase musel už jestvovať aj Horný Feďvernek. V roku 1554 patrila obec panstvu Levice a mala 31 usadlostí. V roku 1650 nadobudol Horný Feďvernek predok rodiny Szulyovszkého Theodosius Sirmiensis ako kráľovskú donáciu (od Rudolfa II.). Jeho ďalšími majiteľmi boli rodiny Majthényi, Nyári, Plachy a Tersztyánszky. V roku 1715 mala obec jednu kúriu a 4 domácnosti, r.1828 mala 54 domov a 325 obyvateľov. V roku 1910 mala obec už 407 obyvateľov, ktorí boli väčšinou maďarskej národnosti. Do roku 1920 patril Horný Feďvernek do okresu Vámosmikola v župe Hont. Referencie
Externé odkazy
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
