|
Tekovské Lužany
Tekovské Lužany (v minulosti Veľké-/Tekovské Šarluhy, maď. Nagysalló, Nagysarló)[5] sú obec na Slovensku v okrese Levice. PolohopisObec sa nachádza vo východnej časti Podunajskej nížiny, v širokej doline dolného Hrona. Zo severu na juh preteká potok Lužianka a cca 1 km východne vedie železničná trať Štúrovo – Levice. Južnou časťou obce prechádza cesta I/75 z Nových Zámkov na Šarovce, ktorú v obci križuje cesta III. triedy z Kalnej nad Hronom. Vzdušnou čiarou je vzdialená 12 km juhozápadne od Levíc, 40 km juhovýchodne od Nitry, 30 km východne od Nových Zámkov a 35 km severne od Štúrova. Územie obce tvoria tri katastre: Tekovské Lužany (3 216 ha), Tekovské Lužianky (394 ha), Hulvinky (786 ha). Chotár obce susedí s katastrami obcí Farná, Jur nad Hronom, Málaš, Ondrejovce, Plavé Vozokany, Šarovce, Turá a Želiezovce. Priemerná nadmorská výška územia obce je 155 m n. m., pričom kolíše od 145 do 162 m n. m. DejinyArcheologické nálezy z okolia obce dokladajú osídlenie už v mladšej dobe kamennej, dôkazy však zanechali aj ľudia, žijúci tu v dobe bronzovej, halštatskej, laténskej i rímskej. Najstarší písomne doložený záznam o existencií osady „Surlou“ s farou pochádza z roku 1156, v roku 1293 je už tunajšia farnosť v súpise majetku ostrihomského arcibiskupstva. V roku 1311 veľkú časť arcibiskupských panstiev vyplienil Matúš Čák Trenčiansky. Začiatkom 16. storočia boli Tekovské Lužany zemepánskym mestečkom (oppidum), no ich rozmach spomalili nájazdy tureckých vojsk. Mestečko aj s okolím bolo vyplienené v roku 1561, no už v rokoch 1571 – 1573 tu bolo 196 poddanských usadlostí. V roku 1601 tu fungovala škola, jarmoky sú doložené od roku 1662. Charakter Lužian bol poľnohospodársky a pre 80 daňovníkov s rodinami tu už v roku 1720 fungovala mäsiareň i krčma. O štvrťstoročie neskôr tu bolo 15 remeselníkov, 6 obchodníkov so soľou a štyria s iným tovarom, v roku 1839 bolo v miestnom cechu už 26 remeselníkov. V druhej polovici polovici 18. storočia tu bolo ročne až osem jarmokov, z toho až 7 bolo spoločných a ponúkalo tak tovar i dobytok, vrátane koní. Súpisov obyvateľov z roku 1770 uvádza, že mestečko Tekovské Lužany obýva 1017 obyvateľov, v roku 1786 to bolo už 1241 obyvateľov, žijúcich v 252 rodinách v 232 domoch. Takmer presná polovica z nich boli muži (621) a štatistiky uvádzajú aj 2 kňazov, 7 šľachticov, 13 mešťanov, 147 sedliakov, 120 želiarov, či 180 detí. Trhové právo na poľnohospodárske plodiny získalo mestečko až 10. apríla 1845 od cisára Ferdinanda I. Už o 4 roky neskôr, 19. apríla 1849 sa v blízkosti dnešných Lužian odohralo krvavé bojové stretnutie maďarských a cisárskych vojakov, v ktorom cisárski vojaci utrpeli porážku a v ktorom padlo a bolo zranených 1400 vojakov. Na oslavu víťazstva a úcty k padlým bol v obci v roku 1876 postavený pamätník, ktorý je dnes chránenou kultúrnou pamiatkou. Význam mestečka v tomto období dokazuje fakt, že bolo medzi rokmi 1849 – 1884 sídlom okresu. Strategický význam mala aj v roku 1887 ukončená výstavba trate z Levíc do Štúrova, ktorá napojila Lužany na celouhorskú železničnú sieť. Tekovské Lužany so širokým okolím sa po skončení prvej svetovej vojny stalo súčasťou Československej republiky, no už v júni 1919 sa sem dostala armáda Maďarskej republiky rád. V apríli 1921, počas vlny štrajkov poľnohospodárskych robotníkov, bolo v Tekovských Lužanoch 314 štrajkujúcich, ktorí napadli četnícku stanicu. V roku 1929 bola realizovaná elektrifikácia obce, ktorá vtedy využívala ešte naftový generátor. Po pripojení regiónu k horthyovskému Maďarsku v roku 1938 bolo deportované židovské obyvateľstvo. K oslobodeniu obce došlo 25. marca 1945, v roku 1948 bol dokončený nový obecný úrad a začalo sa postupné zoštátňovanie veľkostatkov, vrátane mliekárne a mlyna. Priebežne začalo vysťahovanie maďarského obyvateľstva, kedy od roku 1947 obec opustilo až 315 rodín, ktoré nahradilo 130 rodín z Kondroša, Sarvaša, Békešskej Čaby a z Čabačúdu. Ďalších 141 rodín bolo presídlených do Česka. V rokoch 1949 až 1961 bola obec súčasťou želiezovského okresu. Kolektivizáciu zavŕšilo založenie Jednotného roľníckeho družstva v roku 1949, po ktorom vznikli aj družstvá v Hulvinkách a Tekovských Lužiankach. Zaujímavosťou bola existencia dvoch družstiev v obci: JRD Pokrok združovalo aj dvory v obci Málaš a Čaka, a JRD XII. zjazdu KSČ – Družba, pod ktoré patrili dvory v obciach Ondrejovce, Plavé Vozokany, Tekovských Lužiankach a Hulvinkách. Na území osady Zálagoš hospodáril Štátny majetok Želiezovce. Z rozvojových investícií možno spomenúť zavedenie obecného rozhlasu v roku 1952, premenu cirkevnej školy na internátne Poľnohospodárske učilište v roku 1958 (pôsobilo od 1. septembra 1961 do konca roku 1966), asfaltovanie miestnych ulíc a vybudovanie chodníkov v rokoch 1958 až 1964 a rekonštrukciu pošty. Nasledovali melioračné práce na potoku Lužianka, na ktorom bola vybudovaná menšia vodná nádrž a vo vysokom tempe prebiehala výstavba rodinných domov. Dokončený bol kultúrny dom, základná a materská škola, detské jasle, zdravotné stredisko, pekáreň, kúpalisko so saunou, benzínové čerpadlo, športový štadión, dom smútku a zrekonštruované bolo miestne kino. Medzi poslednými významnými dielami bola dokončená plynofikácia a obecný vodovod. Tekovské LužiankyMiestna časť Tekovské Lužianky /pôvodne Malé Šarluhy/ sú písomne doložené v roku 1339. Ako poddanská obec bola majetkom želiezovských zemanov a v roku 1601 mali 45 domov. Počas sčítania v roku 1786 tu stálo už 60 domov, v ktorých bývalo 306 obyvateľov, v roku 1826 obývalo 371 ľudí 56 domov. Populačné maximum Lužianky dosiahli okolo roku 1890, keď tu žilo 705 obyvateľov, odvtedy ich počet postupne klesal až na 513 osôb v roku 1961. Obec patrila pod notársky úrad v Tekovských Lužanoch, kde bola aj príslušná základná škola. Nachádzala sa tu synagóga pre okolité židovské obce a v medzivojnovom období tu boli 4 obchody so zmiešaným tovarom, 2 krčmy, holič a tiež mlyn. Od roku 1965 sú Tekovské Lužianky administratívnou súčasťou obce Tekovské Lužany. HulvinkyMiestna časť Hulvinky sú ako osada Heulen prvýkrát písomne doložené v roku 1354. Patrili ostrihomskému arcibiskupstvu a podľa evidencie mali v roku 1601 36 domov, v roku 1786 31 domov a 181 obyvateľov, no v roku 1961 už 411 obyvateľov. V 18. storočí (zmienka z r. 1715) tu fungoval vodný mlyn, ktorý však často trpel nedostatkom vody. Nachádzala sa tu reformovaná základná škola s učiteľským bytom, v roku 1920 bol založený „Hulvinský reformovaný spevokol“ a v roku 1930 pribudla zvonica. V minulosti tu bola silná tradícia pestovania viniča hroznorodého, ktorá je doložená už v roku 1600. K Lužanom bola obec pričlenená v roku 1965. ObyvateľstvoNárodnostné zloženie (2021) 68,4% Slováci, 23,1% Maďari, 0,7% Česi a 7,1% malo nezistenú národnosť. Národnostné zložnie (2011) 66% Slováci, 29% Maďari a 3% Rómovia. Nábožensky sú tu zastúpení katolíci (najpočetnejší), evanjelici, kalvíni, baptisti, jehovisti a zastúpení sú ateisti. Kultúra a zaujímavostiPamiatky
Osobnosti obce
Partnerské obce
Referencie
Iné projekty
Zdroj |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
