Kuraľany
Kuraľany sú obec na Slovensku v okrese Levice. PolohopisNachádza sa vo východnej časti Podunajskej pahorkatiny, asi 10 km juhojuhozápadne od Želiezoviec. Geografická poloha obce je 48° 58´ 46´´ severnej šírky, 18° 32´ 26´´ východnej dĺžky. Obec mala v decembri 2008 530 obyvateľov. DejinyArcheologické nálezy nasvedčujú, že dejiny osady spadajú až do obdobia mladšej doby bronzovej (500 - 700 pred Kr.). V obci je nález halštatského kostrového, laténskeho a veľkomoravského pohrebiska. Príchod slovanského obyvateľstva sa datuje od 5. storočia. Boli to roľníci, pestovali všetky druhy obilnín, strukoviny, olejniny, ovocie a zeleninu. Takisto chovali ošípané, hovädzí dobytok, ovce a hydinu. Doplnkovým zamestnaním bol rybolov a včelárstvo. K tradičným remeslám patrilo kováčstvo, tesárstvo a hrnčiarstvo. Obec sa vyvinula ako hromadná cestná dedina. Prvá zmienka je z roku 1223. Do 14. storočia patrila zemanom Kuraliovcom, v rokoch 1330 - 1349 ju vlastnilo ostrihomské arcibiskupstvo. Po tureckom nájazde v 16. storočí spustla. V roku 1612 sem správca majetku Juraj Paluška presídlil obyvateľov slovenskej národnosti z okolia Topoľčian a Chynorian. Svedčia o tom súčasné priezviská Bielikovci, Michlovci, Neviďanskovci, Nestenickí a pod. Obyvatelia boli želiarmi na panskom. Za 200 zlatých ročnej úhrady sa v rokoch 1700 - 1725 vykúpili z roboty. Vtedajšie obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, noví usadlíci sa rýchle aklimatizovali, úrodnosť pôdy zaručovala trvalú obživu. Pôda bohatá na humus i ostatné živiny, priaznivé klimatické podmienky umožňujú pestovať takmer všetky poľnohospodárske plodiny, čo usadlíci dôsledne využívali. Podmienky zaručovali sústavný rozvoj obce. V rokoch 1938 - 1945 bola obec pripojená k horthyovskému Maďarsku. Začiatkom roka 1945 sa front priblížil až k rieke Hron. V blízkosti Kuralian stál tri mesiace. Oslobodenie prišlo 27. marca 1945. Presne o 14-tej hodine prišli smerom od Želiezoviec vojská II. ukrajinského frontu. Velil im maršal Sovietskeho zväzu Rodion Jakovlevič Malinovskij. NázovVývin názvu obce Symboly obceErbErb obce preberá motív ratolestí z historickej pečate, hlavný erbový motív - tri šípy korení v erbe rodu z Kuralian, presnejšie z jeho klenotu. Vychádzajúc z historickej predlohy má podobu: v modrom štíte zdola dvomi zlatými ratolesťami ovenčené tri zlaté striebrohroté a striebroperé šípy, bočné odklonené. Erb, spolu s pečaťou a vlajkou, tvoria trojicu základných symbolov obce Kultúra a zaujímavostiPamiatky
Referencie
Externé odkazy |
Portal di Ensiklopedia Dunia