Východoslovenské múzeum so sídlom v Košiciach je jedným z najvýznamnejších a najstarších múzeí na Slovensku. Bolo založené ako Hornouhorské múzeum v roku 1872 na popud košického rodáka a člena Uhorskej akadémie vied Imricha Henszlmanna, ktorý po svojej smrti v roku 1888 daroval múzeu vyše 3 000 zberateľských kúskov. V roku 1901 bola do užívania odovzdaná dnešná hlavná budova múzea, postavená v reprezentatívnom neorenesančnom štýle.[1][2][3]
Východoslovenské múzeum v Košiciach má tri odbory – prírodovedný, historický a umeleckohistorický. Od roku 2002 je akreditovaným vedecko-výskumným pracoviskom a v tom istom roku mu bola udelená Cena mesta Košice.[4]
Expozície
Hlavná budova múzea sa nachádza na Námestí Maratónu mieru v centre Košíc. Slúži ako sídlo inštitúcie a je v nej umiestnených niekoľko stálych exponátov. Obsahuje tiež veľké množstvo výstavných priestorov pre dočasné exponáty týkajúce sa histórie, archeológie, výtvarného umenia, historickej fotografie, biológie, prírody a ďalších súvisiacich tém. Dočasné výstavy v múzeu zvyčajne trvajú niekoľko týždňov alebo mesiacov.[1]
Okrem hlavnej budovy, má múzeum ďalšie pobočkové expozície v ďalších častiach mestskej časti Staré Mesto. Expozície sa nachádzajú napríklad na neďalekej Hviezdoslavovej ulici, stále expozície na uliciach Pri Miklušovej väznici a Stará Baštová, špecializované výstavné priestory na Hrnčiarskej ulici a mnohé ďalšie.[1]
Dnes múzeum spravuje približne 500 000 predmetov v týchto expozíciách:[1][5][6]
Aktuálne expozície
Bývalé expozície
Hlavné exponáty a výstavné priestory, ktoré múzeum v minulosti prevádzkovalo. Buď už neexistujú, spravujú ho iné múzeá alebo sa z nich stali samostatné múzeá.
Obrázok |
Názov |
Typ |
Predmet expozície |
Lokalita a obdobie |
Poznámky
|
![](//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/9b/Kartuzi%C3%A1nsky_kl%C3%A1%C5%A1tor_Pieniny_%2815%29.jpg/100px-Kartuzi%C3%A1nsky_kl%C3%A1%C5%A1tor_Pieniny_%2815%29.jpg) |
Prvý historický exponát v Červenom kláštore (1966) [15] |
Stály exponát |
Expozícia zameraná na históriu kláštora vrátane jeho úlohy v histórii a výskume farmácie. Prvý exponát tohto druhu v Červenom Kláštore. |
Červený Kláštor, Od roku 1966 do približne 80. rokov. |
Bol založený v roku 1966 ako prvý múzejný exponát o kláštornej a bádateľskej histórii kláštora. Expozícia Červený Kláštor bola neskôr presunutá pod správu Ľubovnianskeho múzea v Starej Ľubovni, ktoré pokračovalo v modernizácii a rozširovaní exponátov. Naposledy boli exponáty kláštora renovované v roku 2008. Celé múzeum je dnes v správe Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.
|
![](//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/52/Ko%C5%A1ice_-_Urbanova_ve%C5%BEa_%284%29.jpg/100px-Ko%C5%A1ice_-_Urbanova_ve%C5%BEa_%284%29.jpg) |
Umelecké kovolejárstvo na Východnom Slovensku (1977) [16][17] |
Stály exponát |
Expozícia zameraná na históriu a aspekty zvonolejárstva a všeobecne úžitkových železiarskych, zlievarenských a kováčskych remesiel. Urbanova veža na Hlavnom námestí bola vybraná pre spojenie so slávnym zvonom mesta s názvom Svätý Urban. |
Urbanova veža, Hlavná ulica
1977–1994 |
Historický zvon veže, zvon sv. Urbana, bol vyrobený v 17. storočí a v roku 1966 bol poškodený požiarom. Pôvodný zvon bol nakoniec obnovený a začiatkom 90. rokov 20. storočia je vystavený pred vežou. V roku 1996 bola do veže umiestnená replika zvonu. Expozícia bola zrušená v roku 1994. Od roku 2004 bola veža využívaná pre súkromné Múzeum voskových figurín Košice, ktoré predstavovalo rôzne historické osobnosti Košíc a fungovalo zhruba desaťročie. V súčasnosti je v Urbanovej veži expozícia, ktorá približuje spôsob a princípy výroby omšového vína a zároveň poukazuje na remeslo – vinohradníctvo.[18]
|
Referencie
- ↑ a b c d Východoslovenské múzeum, Košice [online]. muzeum.sk, [cit. 2021-01-03]. Dostupné online.
- ↑ PÚ SR. Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2021-01-03]. Dostupné online.
- ↑ Mesto Košice. Východoslovenské múzeum [online]. Košice: kosice.sk, [cit. 2021-01-03]. Dostupné online.
- ↑ Mesto Košice. Verejné ocenenia mesta Košice v roku 2002 [online]. Košice: kosice.sk, 2002, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
- ↑ Východoslovenské múzeum Košice [online]. slovakia.travel, [cit. 2021-01-03]. Dostupné online.
- ↑ VSM. Expozície [online]. Košice: vsmuzeum.sk, [cit. 2021-01-03]. Dostupné online. Archivované 2021-01-18 z originálu.
- ↑ VSM. Košický zlatý poklad [online]. Košice: vsmuzeum.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ VSM. Drevený kostolík z Kožuchoviec [online]. Košice: vsmuzeum.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ VSM. Storočia v umení [online]. Košice: vsmuzeum.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online. Archivované 2021-02-25 z originálu.
- ↑ VSM. Príroda Karpát [online]. Košice: vsmuzeum.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online. Archivované 2021-02-07 z originálu.
- ↑ VSM. Košické storočia [online]. Košice: vsmuzeum.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online. Archivované 2021-01-18 z originálu.
- ↑ VSM. Stredoveká fortifikácia mesta Košice - kazematy [online]. Košice: muzeum.vsmuzeum.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online. Archivované 2021-02-07 z originálu.
- ↑ VSM. Rodošto [online]. Košice: vsmuzeum.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online. Archivované 2021-04-22 z originálu.
- ↑ VSM. Dom remesiel [online]. Košice: vsmuzeum.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online. Archivované 2021-02-06 z originálu.
- ↑ Múzeum Červený Kláštor. Múzeum [online]. Červený Kláštor: muzeumcervenyklastor.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
- ↑ KETURIST. Urbanova veža [online]. Košice: keturist.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
- ↑ VSM. Umelecké kovolejárstvo na Východnom Slovensku - expozícia [online]. Košice: nocowanie.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online. Archivované 2021-02-13 z originálu.
- ↑ ALMÁŠIOVÁ, Monika. Urbanova veža je po šiestich rokoch opäť prístupná verejnosti. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-06-22. Dostupné online [cit. 2021-02-02]. ISSN 1335-4418.
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku East Slovak Museum na anglickej Wikipédii.
Súradnice: 48°43′38″S 21°15′17″V / 48,727359°S 21,254801°V / 48.727359; 21.254801