Obytné domy na Štefánikovej, Podtatranského a Starej baštovej ulici
Obytné domy na Štefánikovej, Podtatranského a Starej baštovej ulici v Košiciach (v minulosti označované aj ako Štátne obytné domy česko-slovenských štátnych zamestnancov) je komplex obytných budov na východnom okraji historického centra Košíc postavený v rokoch 1921 až 1924. Ide o monumentálny obytný domový blok so zložitým pôdorysom s troma uzavretými nádvoriami. Stojí na mieste niekdajšieho cintorína reformovanej cirkvi a rozsiahlej záhrady. V severozápadnej časti komplexu sa nachádza Katova bašta a replika domu Františka II. Rákociho známa ako Rodošto. Autor tohto architektonického diela je neznámy, no pravdepodobne išlo o skúseného architekta, ktorý tvoril v duchu rondokubizmu. V severnej časti je komplex obytných domov ukončený plochou neomietnutou stenou bez napojenia na ďalšiu zástavbu Štefánikovej ulice, čo vzbudzuje dojem, že pôvodné plány počítali s o čosi väčšou rozlohou. Výstavbu realizovala firma známeho košického staviteľa Huga Kabosa. V roku 1981 bol obytný komplex vyhlásený za kultúrnu pamiatku a neskôr bol preklasifikovaný na národnú kultúrnu pamiatku.[2] V jednom z bytov istý čas žil aj slovenský básnik, osvetový pracovník a publicista Anton Prídavok. Za autora projektu označuje Ľubica Poklembová, architekta Bedřicha Bendelmayera.[3] Galéria
Referencie
Iné projekty
Zdroj
|
Portal di Ensiklopedia Dunia