|
Mlynská ulica (Košice)
Mlynská ulica je ulica Košíc, nachádzajúca sa v mestskej časti Staré Mesto. Jej západný koniec začína na Hlavnej ulici a východný končí na Štefánikovej ulici. Ulicu križujú ulice Kováčska, Orlia, Hrnčiarska, Zvonárska a Puškinova ulica. Dve tretiny ulice sú pešou zónou a zvyšná časť je dostupná aj autom. Na križovatke s Hlavnou ulicou sa nachádza Levočský dom, ďalej Honorárny konzulát Tureckej republiky, Evanjelický kostol a na jej opačnom konci Jakabov palác. Následne ulica ústí na tzv. Most Lásky a pokračuje cez Mestský park až ku železničnej stanici. V súčasnosti ulica až po Most Lásky meria 370 metrov. Najužšia je na mieste, kde ústí do Hlavnej ulice. Jej šírka v týchto miestach dosahuje necelých 8 metrov.[1] Názov uliceMlynská ulica dostala svoje meno podľa mlyna, ktorý je spomínaný v historickej listine z roku 1230. V priebehu svojej existencie viackrát zmenila názov. Jej názvy boli nasledujúce: Platea molaris, Mühlgasse, Malom utca (Mlynská ulica), Kossuth Lajos utca (Ulica Ľudovíta Kossutha), Ulica Dr. Edvarda Beneša, Benešova ulica, Stalingradská ulica. V časoch socialistickej éry sa volala Ulica generála Petrova a Petrovova ulica.[2][1][3] HistóriaHistória tejto ulice je úzko spojená s fortifikáciou Košíc. Je veľmi pravdepodobné, že mestské opevnenie bolo dokončené už v roku 1290 a s Mlynskou ulicou sa pretínalo na úrovni dnešnej Puškinovej ulice. Súčasná zástavba Mlynskej ulice poukazuje na to, že v stredovekých Košiciach nezohrávala veľmi veľký význam, pretože domy na tejto ulici boli pravdepodobne drevené. V roku 1677 bolo v meste len 520 domov, a z toho väčšina nemurovaná. No už v 17. storočí, začali drevené domy nahrádzať nové murované stavby aj na Mlynskej ulici. Najväčší stavebný rozmach ta tejto ulici nastal v 18. storočí. V roku 1804, keď sa začal budovať tunajší evanjelický chrám, ktorý stojí na mieste medzi dvoma pásmi niekdajších hradieb. Týmto postupom sa ulica predĺžila o ďalších 140 metrov.[2] Význam Mlynskej ulice vzrástol až vznikom mestských kúpeľov a zriadením železničnej stanice. Týmto krokom sa ulica stala hlavnou tepnou medzi centrom mesta a železničnou stanicou a takto je to dodnes. S tým súvisel i rozvoj hoteliérstva. V roku 1937 tu boli Hotel Europa, Hotel Palace, Hotel Rohlena, Hotel Bristol a Hotel Central. Nachádzalo sa tu i viacero známych reštaurácií a obľúbených kaviarní.[2][1] Galéria
Referencie
Iné projekty
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
,_szemben_a_Szent_Erzs%C3%A9bet-f%C5%91sz%C3%A9kesegyh%C3%A1z_(D%C3%B3m)_tornya._Fortepan_92405.jpg)
,_szemben_a_Szent_Erzs%C3%A9bet-f%C5%91sz%C3%A9kesegyh%C3%A1z_(D%C3%B3m)_tornya._Fortepan_61354.jpg)
,_szemben_a_Szent_Erzs%C3%A9bet-f%C5%91sz%C3%A9kesegyh%C3%A1z_(D%C3%B3m)_tornya._Fortepan_57286.jpg)
Portal di Ensiklopedia Dunia
