Uhorka žltá (iné názvy: melón žltý, melón cukrový, dyňa žltá, žltý melón, cukrový melón, žltá dyňa, melón, dyňa, ananásový melón[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10]; lat. Cucumis melo, staršie: Melo sativus, Melo saccharinus, Cucumis dudaim[3][1]) je rastlina z rodu uhorka (lat. Cucumis). Staršie bola často zaraďovaná do samostatného rodu melón (lat. Melo), preto sa aj v slovenčine namiesto dnešného primárneho názvu uhorka žltá primárne volala melón žltý (alebo cukrový). [3][1]
K vyššie uvedeným slovenským názvom treba dodať, že názov žltý melón v užšom zmysle označuje len varietu Cucumis melo var. reticulatus (iný názov: melón sieťkovaný), názov cukrový melón v užšom zmysle označuje len varietu Cucumis melo var. saccharinus a názov ananásový melón v užšom zmysle označuje len varietu Cucumis melo var. cantalupensis (iný názov: kantalup) [12][1]; o týchto varietách pozri aj nižšie kapitolu Delenie. Tretí význam výrazu ananásový melón pozri v článku ananásový melón. Ďalšie významy slov melón a dyňa pozri v článku melón a dyňa.
Opis
Uhorka žltá sa podobá tekvici. Je to jednoročná bylina s poliehavou byľou. Listy sú dlho stopkaté, okrúhle až obličkovité, s 3-7 tupými lalokmi. Kvety sú tyčinkové žĺtkovožltej farby s tanierovitou, hlboko päťdielnou korunou. Bobule sú spravidla guľaté až elipsoidné, so žltou, zelenou, oranžovou, svetlohnedou alebo sivastou kôrou a žltým, pomarančovým až červenkastým, prípadne belavým či zeleným šťavnatým sladkým vnútorným oplodím. Semená sú veľké biele, žltohnedé alebo sivasté. [3][1]
Význam
Zrelé bobule sa konzumujú priamo alebo sa pridávajú do ovocných šalátov, nezrelé sa varia a nakladajú ako zelenina. Dužina obsahuje bielkoviny, tuky, sacharidy (7,5 %), vlákniny, draslík, sodík, vápnik, meď, zinok, kyselinu citrónovú, kyselinu jablčnú, provitamín A a najmä vitamín C (33 mg/100g). Má dietetické účinky a používa sa pri liečení ochorení pečene. Semená sa okrem iného jedia. [3]
Delenie
Delenie uhorky žltej, či už na taxonomické alebo poľnohospodárske či obchodné účely, sa uvádza v literatúre veľmi nejednotne. Nasledujú príklady:
Súhrn tradičných delení je takýto (položky pod poddruhmi sa klasifikujú buď ako „skupina“ alebo ako varieta)[13][14][15][16][17][18][19][20][1][12]:
Cucumis melo:
↑meloun. In: HAVRÁNEK, Bohuslav, ed. a kol. Slovník spisovného jazyka českého. Praha: Academia, 1989. dostupné online
↑tekvicovité. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník S – Ž . 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-768-6. s. 504
↑ abVysvetlivky ku kombinovanej nomenklatúre Európskej únie (Úr.v. C 76, 4.3.2015, str. 1–388 [online]. eur-lex.europa.eu, [cit. 2017-10-21]. Dostupné online.
↑KIPLE, Kenneth F.; ORNELAS, Kriemhild Coneè. The Cambridge World History of Food. [s.l.] : Cambridge University Press, 2000. 2153 s. ISBN 978-0-521-40214-9. S. 300.
↑WIERSEMA, John H.; LEÓN, Blanca. World Economic Plants (A Standard Reference, Second Edition). [s.l.] : CRC Press, 2016. 1336 s. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 215-216.
↑Cucurbit Genetics Cooperative Report 14:43-44 (article 14) 1991 - Nomenclature of Cucumis melo L. - H. M. Munger and R. W. Robinson [online]. cuke.hort.ncsu.edu, [cit. 2017-10-21]. Dostupné online.
↑CONSIDINE, Douglas M.. Foods and Food Production Encyclopedia. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012. 2301 s. ISBN 978-1-4684-8511-0. S. 1318.
↑Melonen. In: Lexikon der Ernährung. CD-ROM. Springer Spektrum. ISBN 3827404487
↑Renedo, J. V: Estudio genético de la maduración del fruto en melón en la línea isogénica SC3-5-1 (Memoria de Investigación presentada al Departamento de Genética para la obtención del grado de DOCTOR EN GENÉTICA por la Universidad Autónoma de Barcelona) [online]. tdx.cat, [cit. 2017-10-21]. Dostupné online. Archivované 2016-06-21 z originálu. str. 18-22
↑KŘÍSTKOVÁ, E. et al.. Genetic resources of the genus Cucumis and their morphological description (English-Czech version). HORT. SCI. (PRAGUE) 30, 2003 (1): 14–42 (agriculturejournals.cz). Dostupné online [cit. 2017-10-21].
↑PYŽENKOV, V. I. (ed.) et al. Kuľturnaja flora, tom 21 (Tykvennyje (ogurec, dyňa)) [zo série majúcej pôvodne názov: Kuľturnaja flora SSSR]. Moskva: Kolos. 1994. ISBN 5-10- 002940- 4. str. 140
↑OECD 2006: NORMALISATION INTERNATIONALE DES FRUITS ET LÉGUMES/INTERNATIONAL STANDARDISATION OF FRUIT AND VEGETABLES [online]. oecd.org, [cit. 2017-10-21]. Dostupné online.