sk Kapusta repkov%C3%A1 kvakov%C3%A1

	Kapusta repková kvaková
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné (Spermatophyta)
Skupina	krytosemenné (Angiospermae)
Oddelenie	magnóliorasty (Magnoliophyta)
Trieda (classis)	magnólie (Magnoliopsida)
Podtrieda (subclassis)	astrové (Asteridae)
Rad (ordo)	astrotvaré (Asterales)
Čeľaď (familia)	kapustovité (Brassicaceae)
Rod (genus)	kapusta (Brassica)
Druh (species)	kapusta repková (Brassica napus)
Poddruh/Plemeno (subspecies)	kapusta repková kvaková (Brassica napus subsp. napobrassica)
Synonymá
	pozri text článku
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Kapusta repková kvaková^[1]^[2] (iné názvy: kvaka^[1]^[2], kapusta kvaková^[3]; ľudové názvy: turín, runkla, runkľa, karpeľ; lat. Brassica napus subsp. [alebo convar. alebo var.] napobrassica, Brassica napus Skupina Napobrassica, Brassica napus Skupina Rutabaga, Brassica napus Skupina Rapifera, Brassica napus subsp. rapifera, Brassica napobrassica ^[1]^[1]^[4]^[5]) je taxón (dnes spravidla uvádzaný ako poddruh, varieta či Skupina) patriaci do druhu kapusta repková (Brassica napus).

Charakteristika

Je to dvojročná hospodárska rastlina, ktorá v prvom roku vytvorí mohutnú koreňovú buľvu a v druhom zakvitne (v máji až júni). Buľva je guľovitá až mierne hranatá, do 10 cm veľká, zvonka žltohnedá, fialkastá či čierna, vnútri biela s trochu sladkou a štipľavou chuťou; existujú aj žltomäsité kultivary. Je odolná voči chladu, nie je náročná na pôdu, potrebuje pomerne veľa vlhkosti. ^[1]

Význam

Používa sa ako zelenina (jedia sa buľvy) a ako krmovina. ^[1]

Dejiny

Nie je isté, či kvaka bola vypestovaná zo starších foriem repky olejnej (Brassica napus subsp. oleifera) alebo či vznikla krížením kapusty obyčajnej (Brassica oleracea) s kapustou poľnou (Brassica rapa). Pravdepodobne vznikla až v 15. či 16. storočí v Škandinávii. V minulosti sa isté zmienky antických autorov (napr. Theofrasta) chybne považovali za zmienky o kvake.^[6]^[7]^[8]

Prvá známa písomná zmienka o kapuste repkovej kvakovej pochádza od botanika Gasparda Bauhina v práci z roku 1620, kde spomína kvaku divo rastúcu vo Švédsku. ^[8]

Prierez koreňom kapusty repkovej kvakovej

Zloženie

100 g kvaky:^[9]
energia	proteín	tuk	draslík	vápnik	horčík	vitamín C
37 kcal / 157 kJ	1g	0,16 g	305 mg	43 mg	20 mg	25 mg

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Helena Šípošová. 1. vyd. Zväzok V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. Bratislava : Veda, 2002. 835 s. ISBN 80-224-0710-0. S. 700–702.
↑ ^a ^b ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 134.
↑ karpeľ. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. ISBN 80-224-0183-8.
↑ Brassica_napus.html [online]. plantnames.unimelb.edu.au, [cit. 2019-07-22]. Dostupné online.
↑ WIERSEMA, John H.; LEÓN, Blanca. World Economic Plants (A Standard Reference, Second Edition). Boca Raton : CRC Press, 2016. 1336 s. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 113.
↑ Die Steckrübe - Gemüse der Jahre 2017/18 [online]. nutzpflanzenvielfalt.de, [cit. 2019-07-22]. Dostupné online.
↑ LIM, T. K.. Edible Medicinal and Non Medicinal Plants (Volume 9, Modified Stems, Roots, Bulbs). [s.l.] : Springer, 2014. 1036 s. ISBN 978-94-017-9511-1. S. 761.
↑ ^a ^b JANICK, Jules. Plant Breeding Reviews. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2011. 420 s. ISBN 978-1-118-10049-3.
↑ FoodData Central [online]. fdc.nal.usda.gov, [cit. 2019-07-21]. Dostupné online. Archivované 2019-04-03 z originálu.

Externé odkazy

[X-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Helena Šípošová. 1. vyd. Zväzok V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. Bratislava : Veda, 2002. 835 s. ISBN 80-224-0710-0. S. 700–702.

[Y-2] ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 134.

[3] rpeľ. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. ISBN 80-224-0183-8.

[4] Brassica_napus.html [online]. plantnames.unimelb.edu.au, [cit. 2019-07-22]. Dostupné online.

[WEP-5] WIERSEMA, John H.; LEÓN, Blanca. World Economic Plants (A Standard Reference, Second Edition). Boca Raton : CRC Press, 2016. 1336 s. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 113.

[6] Die Steckrübe - Gemüse der Jahre 2017/18 [online]. nutzpflanzenvielfalt.de, [cit. 2019-07-22]. Dostupné online.

[7] LIM, T. K.. Edible Medicinal and Non Medicinal Plants (Volume 9, Modified Stems, Roots, Bulbs). [s.l.] : Springer, 2014. 1036 s. ISBN 978-94-017-9511-1. S. 761.

[P-8] JANICK, Jules. Plant Breeding Reviews. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2011. 420 s. ISBN 978-1-118-10049-3.

[9] FoodData Central [online]. fdc.nal.usda.gov, [cit. 2019-07-21]. Dostupné online. Archivované 2019-04-03 z originálu.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]