sk Ste%C5%BEky

	Stežky
	vrch
	Stežky
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obec	Vysoké Tatry
Časť	Belianske Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	1 529,5 m n. m. ;
Súradnice	49°12′28″S 20°16′34″V / 49,2078°S 20,276°V
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	voľne neprístupný
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Stežky
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Stežky^[1] (1 529,5 m n. m.^[2]^[3]) je názov vrchu v Belianskych Tatrách. Leží nad osadou Kežmarské Žľaby, približne 13 km severozápadne od Kežmarku.^[4]

Poloha

Stežky ležia v rázsoche, vybiehajúcej južným smerom z Bujačieho vrchu (1 947 m n. m.) v hlavnom hrebeni Belianskych Tatier. Východným a južným smerom okolitá krajina klesá do Popradskej kotliny, západným smerom sa nachádza Malá (1 558 m n. m.) a Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.), Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Rinias (1 473 m n. m.), Belianska kopa (1 835 m n. m.) a Hlúpy (2 061 m n. m.) a severným Predné Jatky (2 012 m n. m.), Bujačí vrch (1 947 m n. m.), Skalné vráta (1 620 m n. m.), Faixová skala (1 489 m n. m.) a Kobylí vrch (1 109 m n. m.).^[3] Severne ležiacou Dolinou siedmich prameňov odteká voda potokom Čierna voda, južne situovanou Dolinou Bielej vody kežmarskej odvádza vodu Kežmarská Biela voda, smerujúca do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.^[4]

Vrchol pokrýva súvislý porast kosodreviny^[6], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných častí je možné vidieť veľkú časť Popradskej kotliny, no tiež okolité vrchy Belianskych a Vysokých Tatier, Spišskú Maguru, Pieniny, Branisko, Levočské, Volovské a Stolické vrchy a východnú časť Nízkych Tatier.^[7]

Masív sa nachádza na území národných prírodných rezervácii a v Tatranskom národnom parku, preto vrchol nie je voľne prístupný. Okolím však vedie niekoľko značených turistických chodníkov:

žltá turistická značka Dolinou siedmich prameňov z rázc. Čierna voda ku chate Plesnivec
modrá turistická značka:
- Dolinou Bielej vody kežmarskej z Tatranských Matliarov k Veľkému Bielemu plesu
- z Kežmarských Žľabov cez rázc. Čierna voda do Tatranskej Kotliny
zelená turistická značka z lokality Šumivý prameň okolo chaty Plesnivec k Veľkému Bielemu plesu.^[4]

↑ ^a ^b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-01]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 40.
↑ ^a ^b ^c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ ^a ^b ^c ^d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-01]. Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-01]. Dostupné online.
↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-01]. Dostupné online.
↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-01]. Dostupné online.