sk Belianska kopa

	Belianska kopa
	vrch
	Belianska kopa
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obec	Vysoké Tatry
Časť	Belianske Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	1 835,0 m n. m. ;
Súradnice	49°13′38″S 20°13′25″V / 49,2271°S 20,2237°V
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	voľne neprístupný
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Belianska kopa
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Belianska kopa^[1] (1 835,0 m n. m.^[2]) je vrch v Belianskych Tatrách. Leží nad osadou Tatranské Matliare, približne 17 km severozápadne od Kežmarku.^[3]

Poloha

Belianska kopa leží v rázsoche, vybiehajúcej juhovýchodným smerom z Kopského sedla, zovretej medzi Dolinu Bielych plies a Predné Meďodoly. Severne sa nachádza Ždiarska vidla (2 142 m n. m.), Hlúpy (2 061 m n. m.) a Zadné Jatky (2 020 m n. m.), východne Prostredné Jatky (1 984 m n. m.), Predné Jatky (2 012 m n. m.), Bujačí vrch (1 947 m n. m.), Rinias (1 473 m n. m.) a Stežky (1 530 m n. m.), južne Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.), Kozí štít (2 111 m n. m.), Jahňací štít (2 230 m n. m.) a Kolový štít (2 418 m n. m.) a západne Kopa brán (2 030 m n. m.), Jahnence (1 863 m n. m.), Štefan (1 540 m n. m.) a Havran (2 152 m n. m.).^[2] Lokalita je súčasťou povodia rieky Poprad, kde vodu z južných svahov odvádza Kežmarská Biela voda, zo severných a východných jej prítok Napájadlový potok. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.^[3]

Turisticky neprístupný vrchol pokrýva nesúvislý porast kosodreviny^[5], ktorý umožňuje rozhľad. Viditeľný je tak blízky hrebeň Belianskych Tatier a okolité vrchy Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj časť Popradskej kotliny, Volovské vrchy, Branisko, Levočské vrchy a časť Oravských Beskýd.^[6]

Belianska kopa sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku, preto vrchol nie je voľne prístupný. Jej úbočím však vedú značené turistické chodníky do Kopského sedla:

červená turistická značka:
- od severovýchodu zo Ždiaru cez Monkovu dolinu a Široké sedlo
- od juhu od Chaty pri Zelenom plese cez rázc. pri Veľkom Bielom plese
modrá turistická značka:
- od juhovýchodu z Tatranských Matliarov cez rázc. pri Veľkom Bielom plese
- od severozápadu z Tatranskej Javoriny
zelená značka od chaty Plesnivec cez rázc. pri Veľkom Bielom plese (odtiaľ po )^[3]

↑ ^a ^b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
↑ ^a ^b ^c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ ^a ^b ^c ^d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.