|
Severné MacedónskoSúradnice: 41°39′00″S 21°43′00″V / 41,65°S 21,716667°V Severné Macedónsko (do 11. februára 2019: Macedónsko), dlhý tvar Severomacedónska republika[1][3] (od 1991 do 11. februára 2019: Macedónska republika, resp. v medzinárodnej praxi aj Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko[4] či bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko[5] [angl. skratka FYROM]), je štát na Balkánskom polostrove. Hlavné mesto je Skopje, druhé najväčšie je Bitola (gr. Monastiri). Krajina má hornaté územie, nachádza sa v ňom pohorie Prokletije. Os republiky je rieka Vardar (gr. Axios) s prítokmi Bregalnica a Crna (gr. Erigonas). Na juhozápade, na hranici s Albánskom, sa nachádzajú jazerá Ochrid (gr. Achrida) a Prespan (gr. Prespes). Na severe krajiny sa nachádza pohorie Šar planina (gr. Skardos) Podnebie je subtropické kontinentálne. V krajine sa používa cyrilika. Národnostné zloženie: Macedónci, Albánci, Turci, Rómovia, Srbi, Bosniaci, Arumuni. Nový názov od roku 2019Minister zahraničných vecí krajiny 17. júna 2018 podpísal s gréckym ministrom zahraničných vecí za účasti predsedov oboch vlád dohodu, že štát bude používať názov Severomacedónska republika (krátky tvar: Severné Macedónsko). Dohoda obsahuje v čl. 7 aj konštatovanie, že podľa zmluvných strán existujú dve od seba nezávislé chápania pojmu Macedónsko, podľa toho, či je kontextom Severné Macedónsko alebo Grécko. Dohoda bola neskôr odsúhlasená macedónskym aj gréckym parlamentom. Na macedónskej strane sa konalo o dohode aj referendum, kde bola položená otázka, či si želajú umožniť krajine členstvo v EÚ a NATO súhlasom s touto dohodou medzi Gréckom a (Severným) Macedónskom; referendum bolo však neplatné, pretože účasť nedosiahla 50 %. Dejiny Severné Macedónsko sa rozkladá na oblasti, ktorá sa do 20. stor. označovala ako Vardarská krajina, prípadne ako Južné Srbsko a nejedná sa o rovnaké územie so starovekou Macedóniou, ktorá sa nachádzala v Grécku. V staroveku toto územie obývali najmä Paióni, národ príbuzní Trákom, Ilýri, na juhozápade krajiny žili Molosi, grécke epirótske kmene. Miestne kmene boli niekedy pod vplyvom susedného Macedónskeho kráľovstva. Definitívne bola Paiónia pričlenená k Macedónii za vlády Filipa II. a Alexandra Veľkého. Počas helenizmu sa miestne paiónske obyvateľstvo helenizovalo, začalo používať gréčtinu, počas rímskej vlády sa najmä severná časť dnešného Macedónska romanizovala. Ilýrske obyvateľstvo sa pravdepodobne v niektorých častiach udržalo. Od roku 395 patrí toto územie pod Byzantskú ríšu. V 6. storočí sa tu po prelomení byzantskej hranici na Dunaji usadzujú slovanské kmene Druguvičov (Draguvitov), Smolianov, Velegezitov, Rinchínov, Verezitov, tiež bulharské kmene. Miestne obyvateľstvo sa slovanizovalo, územie pripadlo Bulharsku. V 11. storočí toto už slovanské územie znovuzískala Byzancia, nazývala ho Monastiri, podľa rovnomenného mesta na tomto území. V 14. storočí dnešné Severné Macedónsko ovládli Srbi, Skopje bolo hlavné mesto kráľovstva Štefana Dušana. V 14. storočí oblasť dobyli osmanskí Turci. Albánske obyvateľstvo obývajúce juhovýchod krajiny prestúpilo na islam. V 19. storočí mali slovanskí obyvatelia Vardarska prevažne bulharskú identitu, alebo sa identifikovali iba ako ortodoxní kresťania. Pochádzali odtiaľto mnohí bulharskí národní buditelia, ako Rajko Zinzinof, Ioakim Kartsovski, či Kiril Peicinovič. Macedónska identita u slovanského obyvateľstva bola prvýkrát predstavená koncom 19. storočia, bola podporovaná miestnymi bulharskými vzdelancami, napríklad Goce Delčevom. Identita však ešte bola bulharsko-macedónska. V roku 1913 Vardar pripadol Juhoslávii, osmanská nadvláda skončila. Prvýkrát bol v Juhoslávii uvedený názov Južné Srbsko, od roku 1929 sa zaužívalo meno Vardarska Banovina. Macedónska národná identita bola postupne vytvorená počas Juhoslávie, s cieľom vymaniť sa bulharskému a srbskému vplyvu. Po osamostatnení v roku 1991 vznikla Macedónska republika, čo však narazilo na odpor zo strany Grécka, kde sa nachádza územie osídlené starovekými Macedóncami, grécka Makedónia a centrum starovekej Macedónie. Práve pretváranie dejín a privlastňovanie gréckych a bulharských osobností je dôvodom pretrvávajúcich sporov Macedónska s Gréckom a Bulharskom. Macedónsko tiež použilo ako svoju zástavu vergínske slnko, staroveký symbol používaný gréckymi Macedóncami, súčasť gréckej-macedónskej zástavy. Kvôli sťažnostiam Grécka bolo Macedónsko nútené zmeniť si znak svojej vlajky na slnko. Stručný prehľad dejín  V rokoch 1912 – 1913 bola tá časť historickej Macedónie, ktorá zodpovedá dnešnému Severnému Macedónsku v dôsledku balkánskych vojen pripojená k Srbsku.
Národnostné zloženie Začiatkom 20. stor. krajinu obývali Bulhari, Albánci, Turci a Arumuni. Malá časť obyvateľstva boli Gréci, ktorí však boli slovanského či arumunského pôvodu a rozprávali bulharsky či arumunsky. Neskôr sa tu však usadili aj grécky hovoriaci pastieri Sarakacani z Grécka a počas gréckej občianskej vojny aj komunisticky zmýšľajúci Gréci z Grécka. Počas existencie Juhoslávie sa tu vytvorila na úkor bulharskej identity macedónska národnosť. Na západe krajiny žije už od stredoveku silná albánska komunita, tvorí tu väčšinu obyvateľstva a jej centrom je mesto Tetovo. Dnes tvorí asi 30 % obyvateľstva albánska menšina, menšie menšiny sú Arumuni, Turci, Rómovia a Gréci. Väčšinu tvoria slovanskí Macedónci. Asi 64 % obyvateľov, najmä slovanských Macedóncov a Arumunov, je pravoslávneho vierovyznania, zvyšok tvoria najmä moslimovia, ku ktorým patria Albánci, Turci a Rómovia. Etnická skladba Macedónska (rok 2000)
KultúraSeveromacedónska kultúra je zmesou gréckej, osmanskej, talianskej a bulharskej kultúry. Miestne tradičné ženské kroje sú podobné ostatnému strednému Balkánu, najmä Bulharsku, typický mužský odev bola grécko-albánska suknica fustanella, najmä na juhu krajiny. Ľudová hudba vychádza z balkánskeho, byzantského gréckeho a osmanského vplyvu, v menšej miere z benátskeho. Hlavným hudobným nástrojom sú balkánske gajdy, strunová tambura byzantského pôvodu, dychová šupelka a zurla a bubon tapan. Tradičný tanec je kruhový oro, tanec gréckeho pôvodu-od gréckeho slova choros-tanec. Kuchyňa je zmesou gréckej, tureckej, maďarskej a talianskej. Tradičné jedlo je tavče gravče, zapekaná fazuľa. Pomerne kvalitné je aj miestne víno. K novej tradičnej kultúre a národnému povedomiu patrí aj stotožnenie sa s históriou a kultúrou starovekej Macedónie a jej hrdinami, ako Alexander Veľký či Filip II., práve proti tomu namietajú Gréci aj Bulhari. Politika a ekonomika Severné Macedónsko je parlamentná demokracia, parlament má 120 poslancov. Krajina má aj prezidenta, no najvyššiu funkciu má predseda vlády, ktorým je Zoran Zaev, nástupca Nikola Gruevského. Nikola Gruevski a jeho vláda čelila kritike zo strany EU, nakoľko vynakladá množstvo financií na stavby propagandistických pomníkov staromacedónskym hrdinom, pričom sa krajina snaží o vstup do EU. Samotný Gruevski tiež podporil macedónskych radikálov, ktorí žiadajú pripojiť k svojmu štátu územia Grécka a Bulharska. Zaev sa stal známym práve vďaka historickej dohode s Gréckom a možnosti pre krajinu vstúpiť do NATO a do EU. Severomacedónska ekonomika patrí medzi najslabšie ekonomiky Európy a nezamestnanosť v krajine dosahuje 31 %. Problémy sú aj s albánskou menšinou, ktorá často hlása osamostatnenie, a pomerne vysokou kriminalitou. Pozri ajIné projekty
Referencie
Zdroje
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
