|
Arumunčina
 Arumunčina (zriedkavo: aromunčina[1], staršie: makedorumunčina, macedorumunčina, cincarčina, po arumunsky aromãn/armîn /(limba) armãneascã/(limba) aromãna/armăneaşte, mac. влашки јазик - vlaški jazik, srb. cincarski jezik[2]) je jazyk resp. dialekt Arumunov. Používa sa najmä v Grécku, Severnom Macedónsku, Albánsku a Srbsku. Pôvod arumunčiny/ArumunovExistujú dve teórie (presnešie: tézy) o pôvode arumunčiny: Podľa autochtónnej teórie (pochádzajúcej pôvodne z Grécka z roku 1909) sú Arumuni potomkovia (vplyvu) rímskych strážnikov a úradníkov činných najmä pri Via Egnatia. Je nepravdepodobné, že je táto teória správna, pretože 1. neexistujú doklady o väčšej či trvalejšej prítomnosti spomínaných Rimanov v spomínanej oblasti, 2- v danej oblasti by v danom čase museli prevládnuť grécke jazykové vplyvy na vplyvmi rímskymi, 3. pre všetky miestne názvy sídiel platí, že ich pôvodne slovanské názvy boli neskôr zmenené na arumunské, z čoho vyplýva, že sa sem Arumuni prisťahovali najskôr v 6. storočí (t.j. až po príchode Slovanov).[3] Podľa neautochtónnej teórie Arumuni prišli do Grécka niekde zo severu niekedy medzi 6. a 10. storočím a išlo o odnož starých Rumunov. Nie je isté, odkiaľ presne prišli (čo súvisí aj so spornosťou pôvodu Rumunov), ale asi prišli z južného Srbska (dokladajú to miestne historické geografické názvy) a zrejme sa presídlili pod tlakom prichádzajúcich Slovanov a/alebo (v 10. storočí) pod tlakom expandujúcich starých Maďarov.[3][2] Existuje aj teória, podľa ktorej južnejšia časť Arumunov je autochtónna (ide o miestne romanizované obyvateľstvo, aj keď sa počas sťahovania národov mierne presunulo, a to z nížin do susedných hôr), kým iná časť vznikla ústupom romanizovaného obyvateľstva počas sťahovania národov z územia medzi Rodopami a Dunajom smerom na juh a západ.[4] V Albánsku Arumunov vnímajú ako romanizovanú skupinu rovnakého, t.j. thráckeho, etnického pôvodu ako Albánci.[5] KlasifikáciaPodľa jednej časti bádateľov je arumunčina samostatný románsky jazyk (spravidla zaraďovaný do podskupiny tzv. rumunských jazykov, nazývaných aj východorománske jazyky v užšom zmysle či dákorománske jazyky), podľa inej časti bádateľov ide o dialekt (nárečie) rumunčiny[2][6][7][8]. Ani samotní Arumuni sa nevedia rozhodnúť.[9] Vzťah k príbuzným jazykomHoci rumunskí vedci Arumunov pokladajú len za podskupinu Rumunov, rozdiely medzi arumunčinou a rumunčinou sú také veľké, že Rumuni Arumunom nerozumejú (pokiaľ hovoria nárečím a nie jazykom vzdelancov, ovplyvneným rumunčinou).[2] Rozdiely medzi rumunčinou a arumunčinou sú najmä v slovnej zásobe. Arumunčina má oveľa menej slovanských a oveľa viac gréckych slov.[10] V oblasti gramatiky (morfológie a syntaxe) však zhody medzi rumunčinou a arumunčinou prevažujú nad rozdielmi.[11] Základná slovná zásoba arumunčiny je latinská (románska), asi 30 % slovnej zásoby sú grécke slová, menej je výpožičiek z turečtiny (čiastočne sprostredkovane cez gréčtinu) a albánčiny. Časť tvorí tzv. spoločná karpatská slovná zásoba všetkých juhobalkánskych pastierov.[12] Gramaticky je arumunčina, okrem vplyvov latinčiny, typický zástupca balkánskeho jazykového zväzu. Preto napríklad má postponovaný určitý člen (konkrétne: -lu , -le, -a, -ea), nemá neurčitok slovesa, nadmerne používa konjunktív a podobne. Okrem toho arumunčina vykazuje mnohé gramatické prvky gréčtiny, napr. v koncovkách množného čísla.[13] Miera oficiálnostiV Grécku je Arumunov najviac (asi 150 000, možno ale oveľa viac). Rýchlo sa asimilujú. Jazyk sa nepoužíva ani v školách, ani v kostoloch, ani na úradoch.[14] Jedinú výnimku pokiaľ ide o školy tvorí jeden kurz arumunčiny na Solúnskej univerzite.[15] V Albánsku žije druhá najpočetnejšia komunita Arumunov (asi 100 000 osôb, národné povedomie má ale už len možno 10 000 z nich). Arumunčina sa vyučuje na prvom stupni škôl[16], v jednej škôlke a existuje cirkev a arumunskou liturgiou.[5] V Macedónsku si na niektorých školách (v mestách, ako Skopje, Bitola, Štip a Kruševo) možno zvoliť arumunčinu ako vyučovací predmet a na súdoch môžu svedkovia vypovedať v arumunčine. V meste Kruševo je arumunčina druhým oficiálnym úradným jazykom po macedónčine, napriek tomu, že tu Arumunov žije asi len 10 %.[10] V Bulharsku sa arumunčina vyučuje na Rumunskom gymnáziu v Sofii.[16] PísmoV závislosti od používaného písma sa Arumuni delia na tzv. Panhelénov (t.j. grécki Arumuni), ktorí používajú grécke písmo, a Superrománov (t.j. všetci ostatní Arumuni), ktorí používajú latinku.[2] Dialekty/nárečiaRozoznávame tieto nárečia/dialekty[17]:
Existuje veľa iných spôsob rozdelenie arumunských dialektov.[18] Ukážky jazyka[10]Gramosténske nárečie (Otčenáš):
Faršerocké nárečie (Otčenáš):
Referencie
Pozri ajExterné odkazy
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
