Povodeň

Povodeň je aj zastaraný názov biblickej/mytologickej potopy sveta, pozri potopa sveta.

Rozvodnená Berounka v obci Hlásná Třebaň v auguste 2002.

Povodeň je prechodné zaplavenie okolia vodného toku spôsobené stúpnutím vodnej hladiny nad brehy. Za povodne sa považujú hlavne javy, pri ktorých úroveň toku vystúpi do takej úrovne, ktorú možno považovať za celospoločensky nebezpečnú.[1] Je to spravidla prírodná katastrofa, ku ktorej dochádza vplyvom náhlych alebo neočakávaných zmien v meteorologickej situácii.

Človek nevie ovplyvniť veľkosť a časový priebeh povodní. S vedomím, že povodne boli, sú a budú sa musíme usilovať o znižovanie povodňových rizík na najnižšiu možnú mieru. To sleduje aj Zákon o ochrane pred povodňami.[2]

Príčiny vzniku povodní

Základné príčiny vzniku povodne sú:

• náhle alebo intenzívne dažďové zrážky, ktorých úhrn presahuje 100 mm na m² za deň. Takéto povodne sa označujú ako flash floods. Patrí medzi ne povodeň na rieke Malá Svinka v roku 1998.
• dlhotrvajúce dažďové zrážky, často niekoľko (2 – 5) dní presahujúce 50-125 mm na m², pričom je možné že sa podobný stav bude v krátkom čase opakovať. Väčšinou sú spojené so vznikom dlhotrvajúcej tlakovej níže, na Slovensku bežné hlavne v lete a na jeseň. Známa povodeň tohto typu sa udiala na Dunaji roku 1965.
• topenie snehu alebo ľadu
• vznik prekážky vo vodnom toku (napr. nahromadenie ľadových krýh alebo dreva) a následné vyliatie z koryta

Pri morských povodniach je to:

• silný vietor ženúci vodu k pobrežiu
• nemožnosť odtoku vody nahromadenej počas prílivu
• prívalové vlny cunami spôsobené podmorským zemetrasením

Podľa vedeckých predpovedí bude spoločnosť čeliť nárastu hladiny morí o 70 cm, možno dokonca až o 1 meter za jedno storočie.

Rozvodnená Morava medzi Angernom a Záhorskou Vsou.

Povodne na Slovensku

Povodne na Slovensku sa najviac vyskytujú v oblastiach riek Hornád na východnom Slovensku, Hron a Slaná na strednom Slovensku a Ipeľ na juhu. Vyliatie riečneho koryta spôsobuje niekoľko faktorov. Najčastejšou príčinou je tuhá zima a výdatné zrážky, spôsobujúce presýtenie prírodného prostredia, ktoré pri nasledujúcich dažďoch nie je už schopné vstrebávať prebytočnú vodu. Nárast vodných hladín spôsobuje aj topenie ľadovcov v Alpách a globálne otepľovanie^[chýba zdroj]. Hromadenie vodných pár v atmosfére zapríčiňujú nárast kondenzačných procesov a následných dažďov.

Povodne na Dunaji

Písomné záznamy o povodniach sú známe od najstarších čias. Najhoršie záplavy na území Slovenska sa udiali na Dunaji v roku 1501 a sú považované za trojtisícročnú vodu. Prietok Dunaja vtedy dosahoval vo Viedni 14 000 m³/s (kubických metrov za sekundu)[3], teda asi o tretinu viac, než bol prietok pri neskorších najväčších povodniach.[1] V Bratislave bola veľká povodeň aj v roku 1516, čo dokazuje označenie výšky kulminačnej hladiny na pilieri Vydrickej brány, ktoré je zároveň najstaršou zachovanou povodňovou značkou na území Slovenska.[1]

Oteplenia, ktoré náhle roztopia nahromadené ľadové kryhy spôsobia zápchu a vzdujú hladinu riek. V Bratislavu je z 5. februára 1850 zachovaná povodňová značka na rohu Laurinskej a Uršulínskej v historickom centre mesta, ktorá sa nachádza 182 cm nad úrovňou chodníka, čo znamená predstavuje výšku hladiny 1 123 cm na vodočte Bratislava[1] (čo je ešte o 91 cm viac ako pri kulminácii v auguste 2013).

Históriou stavania protipovodňových hrádzí: od povodne v roku 1876 do najväčšej novodobej dunajskej povodne v roku 1965 sa hrádze zvyšovali päťkrát.[1] Historicky najvyšší kulminačný prietok (10 870 m3/s) bol na Dunaji zaregistrovaný v roku 1899.[4]

15. júla 1954 – Z porovnania historických dokumentov vyplýva, že išlo o jednu z najväčších povodní na Dunaji. Hladina dosiahla rekordnú výšku 984 centimetrov. Prietok dosiahol druhú najvyššiu hodnotu v dejinách novodobých meraní – 10 400 m³/s.[4]

Ďalšia povodeň vyznačujúca sa veľkými ekonomickými škodami sa na Dunaji odohrala v júni roku 1965, kedy došlo v dôsledku dlhotrvajúceho vysokého stavu hladiny 15. júna 1965 k pretrhnutiu hrádze pri Patinciach. Za pár hodín bola obec pod vodou, popoludní dosiahol živel ďalšiu obec Ižu. Voda zatopila široké okolie a Komárno sa ocitlo na ostrove. O dva dni neskôr 17. júna 1965 sa pod náporom vody roztrhla hrádza medzi obcami Kľúčovec a Číčov. V tom čase bola výška hladiny Dunaja 915 cm a prietok 9 224 m³/s.[5] Pri spevňovaní hrádzí (napríklad v obci Dobrohošť) pomáhala aj armáda.[6] Ochranná hrádza pri Kolárove povolila 25. júna. V dôsledku povodní bolo potrebné z postihnutých oblastí evakuovať vyše 54 000 ľudí, pričom bolo úplne zničených 3 474[1] až 3 910[6] domov. Od pondelka 21. júna boli tisíce ľudí evakuovaných na vysokoškolské internáty do Bratislavy.[5] Rozsah škôd dosiahol čiastku 3,5 miliardy korún. Vďaka obetavosti a disciplinovanosti si povodeň nevyžiadala žiadne obete na životoch.[6] Dunajská povodeň z roku 1965 vytopila 46 obcí a mestá Komárno, Dunajská Streda a Kolárovo.[5] Maximálna hladina Dunaja stúpla do výšky 917 centimetrov. Pod vodou sa ocitlo vyše 710 km² zaplavenej poľnohospodárskej pôdy, zamokrených bolo 1 140 km².[4]

Povodne a vysoké stavy Dunaja v hlavnom meste SR[4]

• 5. – 6. augusta 1991 – Dunaj v Bratislave kulminoval pri stave 864 cm a prietoku 9 370 m³/s.
• august 2002 – Kritickou sa stala situácia v záplavových oblastiach na nemeckých a rakúskych úsekoch Dunaja. Na slovenskom toku Dunaja zaregistrovali tretiu najväčšiu povodňovú vlnu od roku 1877. Hladina rieky vystúpila na 991 centimetrov a prietok bol 10 370 m³/s (tretí najväčší prietok od začiatku meraní).
• marec – apríl 2006 – Sneh, dážď a oteplenie spôsobili lokálne povodne na mnohých miestach Bratislavského, Trnavského a Seneckého kraja v Slovenskej republike. V Bratislave pri Starom moste v blízkosti Šafárikovho námestia sa vylial z koryta Dunaj, hladina rieky presiahla výšku 800 centimetrov.
• september 2007 – zatopených niekoľko domov a záhrad, vylial sa na Tyršovom nábreží v Bratislave a zaplavil časť Devína.
• 6. – 20. augusta 2008 – zatopené bratislavské mestské časti Devín a Devínska Nová Ves ale aj Štúrovo a Komárno.
• jún 2009 – hladina Dunaja v bratislavskom Devíne dosiahla 794 centimetrov.
• 4. – 5. júna 2010 – Rozvodnený Dunaj sa v Bratislave začal vylievať na chodník na ľavom brehu v lokalite pod Starým mostom. Voda vystúpila na breh aj na pravej strane v Petržalke a na chodník pred parkoviskom pred divadlom Aréna. Dunaj dosiahol v Bratislave 831 cm, v Devíne 802 cm a v Štúrove 646 cm.
• 30. mája – 6. júna 2013 – Hladina Dunaja v Bratislave dosiahla 1032 centimetrov. Pri Devíne dosahovala výška hladiny úroveň 969 centimetrov. Dunaj začal kulminovať v Bratislave bol na úrovni 10 540 m³/s (historicky najväčší priamo nameraný prietok na Dunaji v Bratislave)

Povodne na iných tokoch

Veľké povodne boli známe i v údolí Váhu. Jedna z najsilnejších sa odohrala 26. až 28. augusta 1813. Prišlo pri nej o život najmenej 243 ľudí a zaznamenané boli vysoké škody na majetku. Ťažké povodne spôsobila 28. a 29. júna 1958 pomaly sa pohybujúca tlaková níž nad Tatrami, ktorá spôsobila počas 2 dní úhrny zrážok, presahujúce 100 mm. Hladiny vodných tokov pri tom prekonali svoje 100 ročné maximum.[7] Podobná situácia sa v Tatrách opakovala v júli roku 2008. Medzi toky ohrozujúce svoje povodie záplavami patria i Hron, Morava, Poprad, Dunajec, Bodrog a Hornád na sútoku s Torysou.[8]

Jednou z najznámejších povodní, spôsobených prívalovými dažďami, bola povodeň na rieke Malá Svinka 20. júla 1998, kedy počas prívalového dažďa v pohorí Bachureň spadlo až 100 mm zrážok za približne 1 hodinu. To spôsobilo 4 m vysokú prívalovú vlnu, ktorá ťažko zasiahla obce v nižšej časti toku. V obci Jarovnice so sebou voda strhla rad obydlí a spôsobila smrť 50 ľudí.[7]

Medzi najextrémnejšie prívalové dažde zaznamenané na Slovensku patrí prietrž mračien z 12. júla 1957 severne od Štúrova, kde za 65 minút spadlo až 228,5 mm vody.[7]

Povodňová aktivita

Ak dosiahne hladina vody nebezpečnú hranicu, vyhlasuje sa pre príslušný úsek vodného toku/rieky povodňová aktivita, ktorá má 3 stupne:

1. stupeň: vzniká bdelosť
2. stupeň: vyhlasuje sa pohotovosť
3. stupeň: vyhlasuje sa ohrozenie

Záplava, zatopenie

Povodeň a záplava sú dva rozdielne termíny. Pod pojmom povodeň sa rozumie vyliata rieka. Voda nahromadená pod vplyvom atmosférických zrážok sa nazýva záplava. Môže ísť aj o vyliatie vody z koryta rieky v dôsledku povodne. Poisťovne definujú ako záplavu vytvorenie súvislej vodnej plochy, ktorá po určitú dobu stojí alebo prúdi a môže byť vytvorená aj z iných zdrojov než vodných tokov, napr. dažďovými zrážkami, topením snehu, z vodovodných zariadení a nádrží apod.

Napríklad dom (alebo jeho pivnica) vo svahu môže byť podmáčaný alebo vytopený/zatopený aj spodnou vodou, ktorá do neho vyvzlínala pri zvýšení hladiny spodnej vody.

Referencie

1. Veľký, J. a kolektív, 1980, Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N-Q. Veda, Bratislava, s. 463-464
2. S-EPI. 7/2010 Z. z. Zákon o ochrane pred povodňami | Aktuálne znenie [online]. Zákony pre ľudí, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
3. BARÁTOVÁ, Ingrid. Historické povodne [online]. [Cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
4. TERAZ.SK. Toto boli najväčšie povodne a záplavy na Dunaji [online]. TERAZ.sk, 2015-10-19, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
5. 1965:Celá republika sleduje zatopený juh Slovenska - fotografie - Vtedy [online]. Vtedy.sk, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
6. TASR. Pred 40 rokmi vyčíňali katastrofálne záplavy na Dunaji [online]. korzar.sme.sk, 16.6.2005, rev. 2010-06-06. Dostupné online.
7. PECHO, J, Faško, P., Ač, A., Lapin, M., Extrémne prívalové zrážky a povodne [online]. quark.sk, august 2009, [cit. 2010-06-06]. Dostupné online.
8. Trizna, M., 2010, Geovedy pre každého - Historické povodne. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 6 s.

Literatúra

• KONVIČKA, M.: Město a povodeň. Brno: ERA Group spol s. r. o., 2002. str. 10
• Zákon č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Povodeň

Externé odkazy

• škody spôsobené povodňami
• faktory spôsobujúce nárast vodnej hladiny

Portál vied o Zemi