|
Jarovnice
Jarovnice sú obec na Slovensku v okrese Sabinov. PolohopisČasti obceVodné tokyObcou Jarovnice preteká potok Malá Svinka. DejinyJarovnice, jedna z mnohých typických obcí Šariša na východnom Slovensku v okrese Sabinov, sa rozprestierajú v Šarišskej vrchovine v údolí potoka Malej Svinky. Osídlené boli v neolite a v ich histórii sa spomínajú slovanské hrobové nálezy. V 13. storočí patrili Bankovi. Prvá písomná zmienka o Jarovniciach pochádza z roku 1260, keď boli v majetku Merša, Jána zo Svinie. Začiatkom 14. storočia to boli dve osady, Vyšné a Nižné Jarovnice, ktoré v 15. storočí splynuli a patrili Berzeviczyovcom, v 17. storočí Szinyeiovcom, v 18. storočí Péchyovcom a v 19. storočí opäť potomkom rodu Szinyeiovcov. V tom čase bolo v obci 83 domov a 616 obyvateľov. Boli to roľníci, ovocinári a vyrábali drevené náradie. 20. júla 1998 zasiahla obec povodňová vlna na rieke Malá Svinka, vysoká až 4 metre, ktorá postihla najmä miestnu rómsku osadu. Povodeň si vyžiadala 50 životov.[4] Kultúra a zaujímavostiStavbyRímskokatolícky kostolNajvýznamnejšou stavbou bol v Jarovniciach odnepamäti rímskokatolícky kostol, renesančne prestavaný roku 1524 a značne rozšírený v roku 1768. Je zasvätený Svätému Antonovi Pustovníkovi, ktorého si obyvatelia obce oddávna s úctou pripomínajú každoročne 17. januára. Nádvorie kostola obklopovali mohutné, niekoľko storočné lipy a o niečo mladšie gaštany. Súčasníci sa z minulosti pamätajú na niekdajšie tri veľmi staré lipy nezvyčajných rozmerov, ktorých vek sa odhadoval na 400 – 600 rokov. Od roku 1871 bol na hlavnom oltári umiestnený oltárny obraz Svätého Antona Pustovníka, ktorý namaľoval Pavol Szinyei Merse. Szinyeiovci, ktorí boli patrónmi farského kostola i kostolov v okolitých dedinách, dali v Jarovniciach postaviť aj pôvodne neskororenesančný, v 70. rokoch 18. storočia barokovo prestavaný poschodový kaštieľ. V tých časoch bol obklopený nádhernými parkmi so stovkami domácich a cudzokrajných stromov-velikánov. Podľa prameňov, ktoré sa zachovali v kronikách Szinýeiho rodu, základy kaštieľa položil Bank bán, ktorý tam mal poľovnícky dom. Prízemná časť s mohutnými klenbami a meter hrubými múrmi je veľmi stará. Pravdepodobne poschodovú nadstavbu kaštieľa dali postaviť Szinyeiho predkovia Szinyei Merse Ladislav (1753 – 1811) s manželkou Annou Máriássý (1760 – 1826). Jednoduchosť stavby zvýrazňuje dvojitá Mansartova strecha. V budove kaštieľa vítalo návštevníka okolo 16 miestností najrôznejších rozmerov s množstvom chodieb a schodov. V minulosti boli vzácnosťou nádherné keramické pece rozmanitých tvarov, veľkostí, ale aj výzdoby. Ich zaujímavosťou bolo, že nemali vykurovacie otvory z izieb, ale zo skrytých chodieb, akoby tunelov, medzi miestnosťami. Na poschodí v prostrednej časti bola zaujímavá najpriestrannejšia oválna sála objektu s dĺžkou asi 15 metrov, s mohutnou klenbou. V minulosti udivovala jej pôvodná výzdoba fresiek z roku 1789, ktoré zobrazovali mytologické výjavy Saturna, Kleio a Dianu. V severovýchodnej časti kaštieľa zaujme poschodová prístavba s točitými schodmi a kopulovitou vežou. Na priečelí kaštieľa upútaval pozornosť rodový erb Szinyeiovcov, vytesaný do žuly: okrídlený anjel s rybou v náručí. V súčasnosti sa erb nachádza na miestom cintoríne uprostred železnej ohrady rodinnej hrobky Sziynei Marse. PomníkyPomník obetiam povodne z 20. 7. 1998. Osobnosti
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
