|
Patince
Patince (maď. Pat, Path) sú obec na Slovensku v okrese Komárno. PolohopisObec leží v juhozápadnom výbežku Podunajskej roviny a v jej katastri sa nachádza najjužnejší bod Slovenska.[5] Južne od obce tečie Dunaj, východný okraj chotára lemuje Patinský kanál. V jeho blízkosti sa nachádza aj rekreačné stredisko s termálnym kúpaliskom. Stredom obce prechádza cesta Komárno – Štúrovo, z ktorej vychádzajú viaceré miestne komunikácie. Komárno je vzdialené 13 km západne, Štúrovo 35 km východne, Nové Zámky 40 km severne a do krajského mesta je to rovnako severným smerom 75 km. DejinyArcheologické nálezy pravekých kultúr v susedných obciach Chotín, Marcelová a Virt napovedajú pohyb ľudí kamennej doby aj v chotári Patiniec. Potvrdil to nález žiarového pohrebiska, ktoré však narušila činnosť ľudí strednej doby bronzovej. Kamenné nástroje nahradil bronz, šperky boli predovšetkým zo zlata. Práve predmety z týchto troch materiálov boli objavené aj v lokalite Patiniec; boli nájdené kamenné sekery, hroty a háčiky, zlaté rímske mince i šperky, mnohé práve v okolí termálnych prameňov. Keramika bola zväčša zničená v domnienke, že ukrýva poklad. Menili sa i tu žijúce etniká, medzi ktoré patrili Skýti, Kelti a Ilýri. Keltov tu v 1. storočí pred Kr. vystriedali Dákovia, pričom tieto etniká splynuli. Významný brod upútal pozornosť aj Rimanov, ktorí mali na opačnom brehu Dunaja sústavu opevnení. Strážne veže (základy jednej boli objavené v areáli školy) sa práve pri významných brodoch budovali aj na opačnom brehu rieky a objavené pozostatky potvrdzujú aj existenciu vojenskej pevnosti pri susednej obci Iža. Po ústupe Rimanov tu pobývali Gepidi a neskôr Avari. V tomto období poskytol príchod Slovanov základný predpoklad vzniku Samovej a neskôr Veľkomoravskej ríše. Koncom 9. storočia sa toto územie dostalo pod vplyv Starých Maďarov a následne súčasťou Uhorska. Najstaršia písomná zmienka o majeri „terra Poth“ pochádza z roku 1268, kedy tunajšie územie patrilo do majetku komárňanského hradného panstva. Názov obce sa odvodzuje od priezviska „Páth“, ktoré vzniklo skrátením mena rodiny Pathovcov. Zakladateľom rodu bol Konrád z Aldenburgu, ktorý sem prišiel počas panovania kráľa Šalamúna (1063 – 1074). Meno Both dostal preto, že bol poverovaný funkciou vyslanca (nemecky Bothe), z čoho vznikla skomolenina v podobe „Poth“, neskoršie Path. Neskôr boli členovia rodu povýšení do šľachtického stavu. Celá oblasť výrazne utrpela osmanskými nájazdmi, kedy bola po vypálení v roku 1532 dočasne vyľudnená. V roku 1549 tu stálo iba 5 domov, o 7 rokov neskôr ich bolo stále iba 8. Noví zemepáni tu prišli po roku 1559, pričom majitelia sa viackrát menili. Patince boli už v roku 1576 opäť osídlené a koncom 17. storočia tu žilo 20 gazdov a stálo 34 domov. Po vyhnaní Turkov (podľa povesti bola mierová zmluva v roku 1606 podpísaná pod mohutným dubom pri ústí starej Žitavy) do obce prišli kalvíni, ktorí tu pôsobili do roku 1745. Odchodom kalvínov odišla veľká časť obyvateľov a v roku 1714, kedy obec patrila komárňanskému hradnému kapitánovi Jakabovi Heiblovi, v nej žilo iba 30 obyvateľov. Miestny kostol bol opustený v roku 1731 a o dve desaťročia neskôr sa už prepadával strop, čo urýchlilo jeho deštrukciu. Obyvatelia začali rozoberať múry a hrozilo zrútenie celej stavby. V polovici 18. storočia prišlo s Pálffyovcami 21 nových rodín, ktorí vybudovali novú dedinu, asi 1 km východne od tej pôvodnej. V roku 1776 začala prestavba kostola, ktorý bol už o 4 roky neskôr opätovne vysvetený. V roku 1840 mala obec 237 obyvateľov v 38. domoch, ktorí sa venovali najmä poľnohospodárstvu, predovšetkým pestovaniu tabaku. Známa bola veľká bažantnica kniežaťa Antala Pálffyho a v okolí sa lovili vyzy. Už v tomto období bol známy potok s liečivou vodou, ktorá vyvierala na viacerých miestach a tiekla do jazierka. Boli známe liečivé účinky výparov, čo využil miestny zemepán a dal tu postaviť kúpeľnú budovu. Vodu zohrievali a využívali na blahodarný kúpeľ. Počas revolučných rokov v polovici 19. storočia viedla obcou hlavná komunikácia, spájajúca Viedeň, Bratislavu a Budapešť (železnica sa v tom čase iba budovala). Oblasť obsadili cárske ruské vojská pod velením generála Grabbeho, pričom štáb sídlil v susednej Marcelovej (vtedy Krátke Kesy). Kozáci pustošili okolité dediny, ktorých obyvatelia veľmi trpeli. Obec ohrozovali aj povodne, keď napríklad v roku 1876 veľká voda zvalila mnohé obydlia a poničila statky. Krátko po tejto katastrofe dal barón Ditfurt vybudovať okolo obce ochrannú hrádzu. Povodne sa však v rovinatom kraji opakovali aj v rokoch 1888, 1897, 1899, 1926 a ľadová povodeň bola aj v roku 1942. Situácia mnohých rodín sa zlepšila v roku 1887, kedy im Antal Pálffy odpredal pozemky, kde si mohli postaviť vlasné obydlia a hospodárstvo. Postavená bola i škola, učiteľský byt, opravený bol kostol. Ani Patinciam sa nevyhli povojnové deportácie obyvateľov maďarskej národnosti a v škole bola maďarčina nahradená slovenčinou. Neskôr sa vyučovanie maďarčiny obnovilo a pokračovalo až do uzatvorenia školy v roku 1977. Samostatné dejiny Patiniec sa však píšu až od roku 1956, kedy sa obec osamostatnila od Marcelovej. Najväčšou pohromou v novodobej histórii je katastrofálna povodeň, ktorá vznikla 15. júna 1965 po pretrhnutí dunajskej hrádze pod Patincami. Hladina vody presahovala 1 meter a evakuované boli rozsiahle oblasti povodia. Na následky podmočenia sa zrútilo 99 patinských domov a zničené boli aj kúpele. Kultúra a zaujímavostiPamiatky
Občianska vybavenosťRekreačný areál v obci má rozlohu 30 ha a vznikol na mieste starého rímskeho kúpeľa. V minulosti boli využívané liečivé účinky minerálnej vody a boli tu vybudované kúpele. Nový vrt z roku 1958 odštartoval novodobý rozvoj lokality a jej premenu na rekreačné stredisko. Nachádzajú sa v ňom tri bazény, umelé jazero, športové ihriská, ubytovacie kapacity poskytuje hotel a chatová osada. Termálne kúpalisko prešlo v roku 2006 rekonštrukciou.[9] Wellness Hotel Patince**** – Dnes sú Patince cieľom všetkých, ktorí hľadajú útočisko od uponáhľaného sveta. Vo Wellness Hoteli Patince vytvorili miesto, kde si odpočiniete od denných starostí a dokonale zrelaxujete. Aktívne
Referencie
Externé odkazy
ZdrojIné projekty
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
