|
Peter PellegriniIng. Peter Pellegrini (* 6. október 1975, Banská Bystrica) je šiesty prezident Slovenskej republiky, v rokoch 2018 až 2020 predseda vlády Slovenskej republiky. Post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastával dvakrát, prvýkrát od 25. novembra 2014 do 23. marca 2016 a druhýkrát medzi 25. októbrom 2023 a 7. aprílom 2024, kedy bol zvolený za prezidenta. Pellegrini je jediný slovenský politik, ktorý obsadil všetky najvyššie ústavné funkcie. V druhej vláde Roberta Fica najprv pôsobil na poste tajomníka ministerstva financií SR, neskôr ho prezident Andrej Kiska 3. júla 2014 vymenoval za ministra školstva SR, kde nahradil Dušana Čaploviča.[1] V novembri 2014 bol zvolený do funkcie predsedu parlamentu. Na poste ministra školstva ho nahradil Juraj Draxler.[2] Po parlamentných voľbách v roku 2016 sa v druhej Ficovej vláde stal podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu. 15. marca 2018 bol poverený prezidentom SR Andrejom Kiskom zostavením novej vlády potom, čo tretia vláda Roberta Fica podala demisiu v dôsledku politickej krízy po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Pellegrini prezidentovi predložil 79 podpisov poslancov, ktorí nový kabinet podporili.[3][4] 22. marca 2018 ho prezident vymenoval za predsedu vlády SR.[5] V júni 2020 po dvadsiatich rokoch v strane SMER-SD rezignoval na post jej podpredsedu a stranu opustil.[6] Spolu s niekoľkými ďalšími odídencami založil novú sociálnodemokratickú stranu HLAS – sociálna demokracia.[7][8] ŽivotopisPellegrini sa narodil 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici. Absolvoval Ekonomickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, odbor financie, bankovníctvo, investovanie a Ekonomickú fakultu Technickej univerzity v Košiciach.[4] Politická kariéraPolitickú kariéru začal v roku 2002 ako 26-ročný,[9] keď prvýkrát kandidoval v parlamentných voľbách za stranu SMER zo 41. miesta a získal 1 223 hlasov, čo mu nestačilo stať sa poslancom Národnej rady SR.[10] V tom istom roku začal pôsobiť ako ekonóm a neskôr ako asistent poslanca NR SR a podpredsedu Výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Ľubomíra Vážneho, kde pôsobil až do roku 2006.[11] Poslanec NR SRV parlamentných voľbách 2006 kandidoval za stranu SMER-SD zo 27. miesta kandidátky a so ziskom 2 665 hlasov bol zvolený za poslanca Národnej rady SR.[12] Počas volebného obdobia 2006 – 2010 bol člen zdravotníckeho parlamentného výboru.[4] Do roku 2010 zároveň zastával funkciu predsedu Komisie pre dopravu, pošty, komunikácie a informatizáciu spoločnosti pri Výbore pre hospodársku politiku NR SR, ktorého bol členom. Zároveň bol členom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a členom Mandátového a imunitného výboru NR SR.[4] V roku 2008 vláda Roberta Fica prijímala novelu výstavby diaľnic, aby urýchlila prepojenie Bratislavy s Košicami do roku 2010. K „zákonu o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá” Pellegrinimu prešiel pozmeňujúci návrh, ktorým sa rozšíril zoznam ciest, ktoré môže štát stavať aj bez dohody s vlastníkom pôdy.[13] Podľa neho mohol štát stavať diaľnice a rýchlostné cesty na cudzích pozemkoch bez riadneho vyvlastnenia a vyplatenia vlastníkov. Ústavný súd Slovenskej republiky neskôr o zákone rozhodol, že nebol v súlade s Ústavou a porušoval vlastnícke právo ako jedno zo základných občianskych práv.[14] Zákonom tak štát poškodil 1 380 vlastníkov.[15] V parlamentných voľbách 2010 opäť kandidoval za stranu SMER-SD z 34. miesta kandidátky a so ziskom 2 745 hlasov sa stal poslancom NR SR.[16] Ako poslanec NR SR pôsobil ako člen Výboru pre financie a rozpočet a člen Výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.[4] V roku 2012 bol po tretíkrát zvolený za poslanca NR SR strany SMER-SD v predčasných parlamentných voľbách. Kandidoval z 35. miesta a získal 5 950 hlasov.[17] V druhej vláde Roberta Fica sa stal štátnym tajomníkom Ministerstva financií SR.[4] Na mimoriadnom sneme strany SMER-SD 28. júna 2014 sa stal jej novým podpredsedom.[11] Minister školstvaPo demisii ministra školstva Dušana Čaploviča bol prezidentom Andrejom Kiskom vymenovaný 3. júla 2014 za ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR.[18] Po nastúpení do funkcie sa pustil do "upratovania" ministerstva, keďže podľa neho svojou štruktúrou nezodpovedalo ministerskej organizácii. Jedným z opatrení bolo zlučovanie ústavov a organizácií spadajúcich pod ministerstvo a zrušenie neefektívnych činností, čo malo ušetriť časť peňazí na zvyšovanie platov učiteľov.[19] V októbri 2014 Pellegrini odvolal riaditeľa inštitútu Iuventa, ktorý pracuje s mládežou a je príspevkovou organizáciou ministerstva. Do funkcie dočasne vymenoval ústredného tajomníka Mladých sociálnych demokratov, mládežníckej organizácie Smeru-SD, Jána Hrubého. Ministerstvo školstva zmeny vo vedení vysvetlilo na stretnutí s vedúcimi pracovníkmi Iuventy aj ministrom školstva Pellegrinim, ktorý tvrdil, že nový riaditeľ má zefektívniť fungovanie organizácie. Zamestnancom, ktorí na stretnutí boli, Pellegrini povedal, aby si dávali pozor, čo verejne hovoria či píšu na Facebooku, lebo on ako minister spolupracuje aj so Slovenskou informačnou službou.[20] Predseda NR SRVo funkcii pôsobil len do 25. novembra 2014, kedy nahradil odstupujúceho Pavla Pašku vo funkcii predsedu NR SR pre prevalenie kauzy predraženého nákupu CT prístroja do Piešťanskej nemocnie a následných protestoch.[21] [4] Na funkciu predsedu NR SR ho navrhla strana SMER-SD. Predseda vládyV parlamentných voľbách 2016 kandidoval z 3. miesta kandidátky strany SMER-SD a so ziskom 193 420 hlasov sa opätovne stal poslancom NR SR.[22] V tretej Ficovej vláde bol podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu.[4] Počas politickej krízy po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice bol Pellegrini 7. marca 2018 dočasne poverený vedením ministerstva kultúry SR namiesto Mareka Maďariča, ktorý sa vzdal svojej funkcie. O týždeň neskôr, 15. marca 2018 bol prezidentom SR Andrejom Kiskom poverený zostavením novej vlády potom, čo tretia vláda Roberta Fica podala demisiu. Prezidentovi predložil 79 podpisov poslancov.[3][4] Prezident jeho vládu vymenoval 22. marca 2018, NR SR schválila jej programové vyhlásenie (ktoré bolo fakticky kópiou programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády)[23][24] a vyslovila vláde dôveru 81 hlasmi o štyri dni neskôr, 26. marca 2018.[25][26] V októbri 2018 ako predseda vlády slávnostne otvoril nový závod automobilky Jaguar Land Rover v Nitre. Pri otvorení vyzdvihol, že ide o kľúčovú investíciu pre Slovensko a aj pre rozvoj nitrianskeho regiónu, ktorá upevňuje postavenie Slovenska ako svetovej veľmoci v počte vyrobených vozidiel na jedného obyvateľa. Za vládu SR povedal, že rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci pre Jaguar Land Rover bolo správne a poskytnuté prostriedky sa Slovensku vrátia mnohonásobne viac.[27] Pellegrini sa o závode vyjadril, že je kľúčový a patrí k najvýznamnejším podnikom na Slovensku, pre čo vedeniu firmy počas jeho mandátu garantoval špeciálny prístup.[28] .jpg) Po približne roku pôsobenia v úrade bol Pellegrini 3. mája 2019 prijatí u prezidenta USA Donalda Trumpa pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie a 15. výročia vstupu Slovenska do NATO.[29] Počas stretnutia preberali otázky energetickej bezpečnosti, Nordstream 2, ilegálnej migrácii a Ukrajiny. Trump ocenil kroky Slovenska k navýšeniu obranného rozpočtu na dve percentá v rámci NATO.[30] Minister zahraničných vecí Lajčák zhodnotil návštevu za "absolútne úspešnú". Bývalý minister Pavol Demeš zdôraznil, že návšteva mala veľký význam a zo slovenských ústavných činiteľov bol Pellegrini prvý pozvaný do Bieleho domu.[31] S koncom mandátu Pellegriniho vlády nastúpila pandémia ochorenia COVID-19. 16. marca 2020 zaviedla vláda opatrenia proti šíreniu ochorenia COVID-19, pre štátne nemocnice na Slovensku zaviedla núdzový stav, zatvorila všetky školy, obmedzila pohyb občanov, zatvorila obchodné prevádzky a zaviedla karanténu.[32] Vláda Petra Pellegriniho podala po februárových voľbách 20. marca 2020 demisiu.[33] V nich bol jednotkou kandidátky Smeru-SD. Získal 413 555 hlasov, najviac za stranu SMER-SD, čím sa znovu stal poslancom NR SR.[34] Strana skončila po víťazstve OĽaNO v opozícii. V apríli 2020 Pellegrini ako podpredseda strany SMER oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany, keďže bol najpopulárnejší politik strany a vo voľbách získal o 170 000 viac hlasov než predseda strany.[35] Vyzval Roberta Fica, aby odišiel z postu predsedu strany Smer a tak sa „vyhol osudu Vladimíra Mečiara či Mikuláša Dzurindu.“[36] Pellegrini 10. júna 2020 oznámil odchod zo strany SMER-SD, preto že už v nej nevidel budúcnosť a chcel predísť mocenským bojom v strane.[37] Spolu s ním odišli 10 poslanci, z ktorých boli dvaja podpredsedovia strany, v tom čase to bola tretina poslancov strany SMER.[38] Stranu Hlas-SD zaregistroval 11. septembra 2020.[39] Na ustanovujúcom sneme strany, ktorý sa konal 28. novembra, zvolili delegáti za predsedu strany Pellegriniho.[40] Opäť predsedom NR SRV predčasných parlamentných voľbách konaných 30. septembra 2023 už kandidoval ako jednotka novo vzniknutej strany HLAS-SD.[41] Pellegrini získal 337 976 hlasov.[42] Strana Hlas-SD sa spolu s víťazným Smerom-SD a SNS stala súčasťou vládnej koalície.[43] 25. októbra 2023 bol Pellegrini druhýkrát zvolený za predsedu NR SR. Za hlasovalo 131 poslancov, proti bolo 11.[44] Prezident SRDňa 19. januára 2024 oficiálne oznámil svoju kandidatúru na post prezidenta v prezidentských voľbách 2024.[45] Jeho prezidentská kampaň bola organizáciou Transparency International označená ako najmenej transparentná zo všetkých kandidátov.[46] Počas kampane na transparentnom účte neukázal ani jediného darcu a poslané naň boli peniaze so strany Hlas-SD po voľbách, čo je v rozpore so zákonom.[47] Podľa organizácie spolu v kampani minul vyše 700-tisíc eur, čo bolo o 200-tisíc viac, ako povoľuje zákon.[48] Politológovia zhodnotili prezidentskú kampaň ako obsahovo prázdnu a nudnú, či neslušnú k ľuďom.[49] Pellegrini bol zároveň obvinený z vyhýbania sa duelu s Ivanom Korčokom, ktorý sa nakoniec udial až 18. marca, čiže 3 dni pred volebným moratóriom.[50][51] V prvom kole prezidentských volieb konanom 23. marca 2024 skončil na 2. mieste so ziskom 37,02 %. Celkovo získal 834 718 hlasov. Spolu s Ivanom Korčokom, ktorý získal 42,51 % tak postúpil do druhého kola.[52] Kampaň po prvom kole volieb zameral na vojnu na Ukrajine, svojimi výrokmi, že bude prezidentom mieru, a bilbordovou kampaňou.[53] V druhom kole prezidentských volieb konanom 6. apríla 2024 skončil na prvom mieste s 53,12 %, čo predstavovalo 1 409 255 hlasov. Týmto bol zvolený ako v poradí šiesty slovenský prezident. Funkciu Predsedu NR SR a aj poslanca NR SR tak ukončil 7. apríla 2024 a poveril Petra Žigu vykonávaním funkcie.[54] 23. apríla absolvoval v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky fotenie na oficiálny prezidentský portrét, ktorý zhotovil Michal Svítok.[55] 1. júna sa Pellegrini ako novozvolený prezident vzdal postu predsedu stany Hlas-SD na jej sneme. Za predsedu Hlasu-SD navrhol ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorý bol do funkcie snemom zvolený.[56] Pellegrini predsedníctvo strany opustil len formálne, keďže podľa nových stanov strany zastáva funkciu zakladajúceho predsedu. Zakladajúci predseda Hlasu-SD má právo zúčastňovať sa na zasadnutiach strany s poradným hlasom, prihovárať k chodu strany a vyjadrovať sa k rozhodnutiam predsedníctva.[57] Postu predsedu sa tak vzdal, ale v štruktúrach Hlasu-SD ostáva. Ústava SR neprikazuje prezidentovi nestraníckosť a vzdanie sa členstva v politickej strane, je to však nepísaná tradícia, ktorú zatiaľ dodržali všetci predchádzajúci prezidenti.[58] 15. júna 2024 sa konala Inaugurácia Petra Pellegriniho v Redute v Bratislave, kedy o 12. hodine počas slávnostného zasadnutia Národnej rady SR zložil sľub a v prezidentskom úrade vystriedal Zuzanu Čaputovú.[59] Petrovi Pellegrinimu sa ako prvému politikovi na Slovensku podarilo postupne obsadiť všetky tri najvyššie ústavné posty, najprv sa stal predsedom NR SR, ktorým bol dvakrát, neskôr sa stal premiérom a nakoniec prezidentom.[60] Hneď po inaugurácii sa 17. júna zúčastnil na neformálnom zasadnutí Európskej rady v Bruseli, na ktorom zastupoval predsedu vlády Roberta Fica, ktorý sa zotavuje po atentáte.[61] Na summite sa diskutovalo o výsledkoch eruovolieb a riešili sa nominácie na obsadenie najvyšších vedúcich pozícií v inštitúciách EÚ.[62] Rokoval aj o silnom portfóliu pre Maroša Šefčoviča na pozíciu eurokomisára v Európskej komisii.[63] Prvá oficiálna zahraničná cesta Petra Pellegriniho ako prezidenta Slovenska bola 26. júna 2024 do Česka. Na zahraničnej ceste v Česku sa stretol s prezidentom Česka Petrom Pavlom, čím pokračuje v tradícii.[64] Osobný životPellegriniho korene siahajú do Talianska, jeho prastarý otec Leopoldo Pellegrini pochádzal z talianskej dediny Salter. Koncom 19. storočia prišiel na Slovensko, vtedy Rakúsko-Uhorsko, stavať úsek železnice medzi Levicami a Zvolenom, našiel si tu ženu a usadil sa v okolí Žiaru nad Hronom.[65] Do okolo roku 2010 malo Pellegriniho priezvisko len jedno "l", čo sa zmenilo, keď matrika vymenila rodné listy jemu a jeho rodinným príslušníkom, aby chybu v priezvisku opravili.[66] Má psa Geryho.[67] O svojej viere v roku 2019 v rozhovore povedal: „Nie som praktizujúci katolík, bol som len pokrstený, ale zvyky a veriacich rešpektujem.“[68] Vo februári 2020 poskytol rozhovor novinárom týždenníka Plus 7 dní, ktorý sa týkal aj jeho sexuálnej orientácie; na priamu otázku, či je pravda, že je homosexuál, odpovedal záporne. Následne sa však podľa Denníka N Pellegrini snažil, aby rozhovor vôbec nebol uverejnený. Rozhovor bol nakoniec uverejnený, ale otázky o sexuálnej orientácii boli na príkaz vydavateľa vynechané. Šéfredaktorka týždenníka sa kvôli tomu rozhodla odísť z čela redakcie, ktorú potom opustil aj autor rozhovoru s Pellegrinim.[69][70] Štátne vyznamenaniaSlovenskoV zmysle zákona o štátnych vyznamenaniach patria prezidentovi Slovenskej republiky prvé triedy najvyšších štátnych vyznamenaní:[71]
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
.jpg)
.svg){kind=small}
Portal di Ensiklopedia Dunia
