|
Juraj Šeliga
Mgr. Juraj Šeliga, PhD. (* 16. august 1990, Dolný Kubín) je slovenský politik, bývalý podpredseda Národnej rady SR. V parlamentných voľbách 2020 kandidoval za stranu ZA ĽUDÍ.[1][2] Na ustanovujúcom sneme strany bol zvolený za jej podpredsedu. Pred vstupom do politiky založil viaceré občianske iniciatívy, bol hovorca a jeden z hlavných organizátorov zhromaždení Za slušné Slovensko.[3] Dnes pôsobí ako podpredseda mimoparlamentnej strany Demokrati.[4] ŠtúdiumŠeliga vyštudoval právnickú fakultu Trnavskej univerzity v Trnave, kde ďalej pôsobil ako interný doktorand na Katedre ústavného práva a teórie práva.[5] Absolvoval štúdium morálnej a právnej filozofie v Kolégiu Antona Neuwirtha a politické vedy na John Jay Institute vo Philadelphii v USA.[6][7] Stážoval v rôznych právnických kanceláriách, počas doktorandského štúdia pracoval v analytickom centre Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.[6] Pracoval tiež ako asistent poslanca KDH Pavla Abrhana.[6] AktivizmusSpolupracoval s občianskym združením Via Juris, kde sa podieľal na príprave projektu Za dobrú voľbu. Spočívala v zmene spôsobu voľby ústavných sudcov za účelom väčšej transparentnosti a prísnejších kritérií na kandidátov. Zo združenia sa stiahol po tom, čo sa začal angažovať v iniciatíve Za slušné Slovensko.[8] S priateľmi v lete 2017 založil iniciatívu Pamätaj, ktorá upozornila na problematickú novelu zákona o ÚPN a vyzývala na skúmanie totalitných režimov. Pôsobil v nej tiež ako hovorca.[6][7] V marci 2018 po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej spoluorganizoval zhromaždenia Za slušné Slovensko, ktoré viedli k založeniu občianskej iniciatívy s rovnakým názvom. V hnutí pôsobil ako hovorca a jeden z lídrov, spoluprácu ukončil po vstupe do politickej strany Za ľudí.[9][10] Politické pôsobenie6. júna 2019 oznámil médiám, že spoločne s Andrejom Kiskom a ďalšími zakladajú politickú stranu Za ľudí.[2] Deklaroval, že sa v politike chce zamerať najmä na ústavné právo, transparentnosť krajiny, ochranu práva, boj proti korupcii a ďalšie oblasti, ktorým sa venoval v minulosti ako občiansky aktivista.[6] V strane do marca 2023 pôsobil ako podpredseda.[1] V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval na treťom mieste kandidátky Za ľudí, získal 37 552 preferenčných hlasov a získal 4. miesto v strane.[11] 20. marca 2020 bol poslancami zvolený za podpredsedu Národnej rady SR[12] a stal sa členom Ústavnoprávneho výboru NR SR,[13] rovnako ako aj členom Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.[14] V týždni pred snemom strany ZA ĽUDÍ konanom 8. augusta 2020 oznámil, že sa nebude uchádzať o najvyššiu funkciu strany. Avizoval podporu Miroslavovi Kollárovi. Svoje rozhodnutie komentoval na Facebooku potrebou „praktickej skúsenosti v politike“ a vyhlásil, že „Mladícka dravosť a chuť veci posunúť k lepšiemu tu je, ale niektoré skúsenosti sa dajú nadobudnúť len tým, že ich človek zažije. So všetkou pokorou hovorím, na to mi chýba ešte nejaký čas.“[15] 31. marca 2023 ukončil svoje pôsobenie v strane ZA ĽUDÍ spolu s poslankyňou Janou Žitňanskou.[16] 21. apríla 2023 Šeliga a Žitňanská spolu vstúpili do strany Demokrati vedenej vtedajším premiérom Eduardom Hegerom. Pôsobil ako nezaradený poslanec Národnej rady SR za stranu Demokrati.[17] Táto strana v parlamentných voľbách v septembri 2023 získala 2,93 % hlasov[18] a do NR SR sa nedostala. Šeliga dostal 37 862 preferenčných hlasov.[19] Kauza odvolávania rektora Slovenskej technickej univerzityŠeliga sa zúčastnil na zasadnutí Akademického senátu Slovenskej technickej univerzity 26. októbra 2020, na ktorom bol odvolávaný vtedajší rektor STU Miroslav Fikar. Podpredseda NR SR a absolvent Trnavskej univerzity Šeliga považoval odvolávanie rektora STU za protizákonné a na svojej stránke na sociálnej sieti Facebook ho nazval „socialistickou normalizáciou“[20]. Už počas otvorenia zasadania predseda AS STU Marián Peciar konštatoval, že uskutočnenie online zasadnutie / hlasovania o odvolaní rektora je nemožné, pretože technická infraštruktúra STU nie je schopná zabezpečiť spoľahlivé tajné hlasovanie a preto sa zasadanie uskutoční prezenčnou formou aj počas pandémia COVID-19 na Slovensku. Aby sa zasadanie mohlo uskutočniť boli vedúcim ÚP a KR R-STU (Ignác Chabroň) vypracované špeciálne Opatrenia pre zasadnutia AS STU v Bratislave v zmysle Opatrení vydaných ÚVZ SR zo dňa 14.10.2020 pri ohrození verejného zdravia. Rokovania sa zúčastnilo 42 senátorov, prizvaní účastníci a hostia.[21] Už počas otvorenia a pred prerokovaním prvého bodu upozornil predseda AS STU hostí na balkóne, že zhotovovanie videozáznamu počas rokovania nie je dovolené, lebo si to väčšina senátorov nepraje a verejným sa zasadanie zabezpečí zvukovým záznamom.[21] Dokonca dal o tom hlasovať a tak mimo plánu bolo prvé hlasovanie o tom, či si členovia AS STU želajú, aby boli počas zasadnutia natáčaní? Za bolo 11 zo 42, a tak predseda vyzval novinárov a novinárky, aby sa zdržali filmovania a nahrávania.[21] Na webovej stránke STU bol spustení zvukový stream, ktorý bol však nezrozumiteľný. Aj podľa zápisnice "boli od verejnosti zaznamenané sťažnosti na kvalitu prenosu, o čom bol obratom informovaný zamestnanec rektorátu".[21] Počas prejednávania bodu číslo 7 o odvolaní rektora došlo k incidentu pri vstupe do budovy rektorátu STU na Mýtnej ulici. Podpredsedu NR SR Šeligu najprv zriadenci nevpustili do budovy s odôvodnením nutnosti dodržiavať opatrenia. Až za asistencie štátnej polície, ktoré riešil vtedajší prorektor Oliver Moravčík a vstup mu po schválení nadriadeného povolil.[21] Šeliga bol, ako súkromná osoba, vyvedený na balkón. K schváleniu návrhu predsedu AS o zákaze filmovania a nahrávania potom Šeliga dodal, že je v rozpore so zákonom a s rozhodnutím ústavného súdu.[21] Podľa zápisnice: „Aby nedošlo k rušeniu priebehu zasadnutia, predseda AS STU túto záležitosť ďalej neriešil.“[21] Takýto postup nemá od Nežnej revolúcie v novembri 1989, ktorá vrátila univerzitám akademické slobody, precedens. Vstup podpredsedu NR SR za účasti polície na rokovanie Akademického senátu bol široko medializovaný. Eduard Chmelár, bývalý člen Slovenskej rektorskej konferencie, bol takýmto postupom „pobúrený“:[22]
Akademický senát STU rektora prof. Fikara 26. októbra 2020 odvolal počtom hlasov 42 za, 14 proti a 3 sa zdržali. Prezidentka Zuzana Čaputová po doručení rozhodnutia súdu pol roka od rozhodnutia Akademického senátu STU prof. Fikara odvolala z funkcie rektora STU.[23] Porušenie protiepidemiologických opatreníJuraj Šeliga (Za ľudí) sa 5. mája 2021 vzdal postu podpredsedu NR SR. Stalo sa tak po tom, ako bol na základe fotografií týždenníka Plus 7 dní usvedčený z porušenia protiepidemiologických opatrení. Bez rúška a v čase zákazu vychádzania a zákazu konzumácie v interiéri sa zdržiaval v bratislavskej reštaurácii „Klub pod lampou“ spájanej s novinárom Štefanom Hríbom. V reštaurácii bol spoločne s poslankyňou NR SR Janou Žitňanskou a bratislavským županom Jurajom Drobom.[24][25] Juraj Šeliga patril k výrazným propagátorom prísnych epidemiologických opatrení. V septembri 2020 podal podnet na Úrad verejného zdravotníctva a Okresný úrad v Bratislave na poslanca Mariana Kotlebu za to, že si v diskusnej relácii RTVS odmietol nasadiť rúško.[26] Referencie
Externé odkazy
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
