Pamätné budovy SNP v Banskej Bystrici sú súborom budov v Banskej Bystrici, ktoré pripomínajú a spájajú sa s udalosťami a organizovaním SNP, medzi najvýznamnejšie z nich patria budova sídla povstaleckej Slovenskej národnej rady, povereníctiev, rozhlasu, štábu 1. čs armády a samosprávnych ustanovizní. V roku 1982 boli Uznesením vlády SSR z 15. septembra 1982 číslo 255 vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku.
v dome bola pred povstaním umiestnená organizácia Deutsche Partei a Freiwillige Schutzstaffel (ozbrojené jednotky DP). Dňa 30.8.1944 ho po prestrelke obsadili partizáni.
počas SNP tu bolo sídlo ÚV KSS, redakcia Pravdy a odborový sekretariát.
sídlo Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku od 18. septembra 1944. Hl. veliteľ partizánskych oddielov Karol Šmidke, zástupcovia Branislav Manica, neskôr A. N. Asmolov
v budove bolo zriadené provizórne rozhlasové štúdio, odkiaľ 30. augusta 1944 o 11:05 hod. začal vysielať Slobodný slovenský vysielač;[3] plk. Mirko Vesel prečítal Proklamáciu vojenského revolučného vedenia; ako hlásateľ tu pôsobil prof. Ladislav Sára ktorý zahynul počas bombardovania transportu do koncentrčného tábora pri Melku 19. 2. 1945
Povereníctvo SNR pre veci hospodárske a zásobovacie v prvých dňoch SNP Povereník: Ján Ursíny, zástupca Ján Púll Secesná stavba z rokov 1996-98. Potom bolo premiestnené na Skuteckého číslo 8[4]
Skuteckého ul. č. 8 Povereníctva SNR pre veci hospodárske a zásobovacie Povereník:Ján Ursíny, zástupca Dr. Ján Púll
Skuteckého ul. č. 7
Národná kultúrna pamiatka SR č. v ÚZPF: 102/1
Povereníctva SNR pre pravosúdie a cs. vojenský súd Povereník: Jozef Šoltész, zástupca: Ivan Pietor
Skuteckého ul. č. 20 Povereníctvo SNR pre školstvo a osvetu a redakcia Hlasu ľudu Povereník:Jozef Lettrich, zástupca: Ondrej Pavlík
Moyzesovo námestie č. 14 Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo Povereník: I. Fendt, zástupca: Iľja Paulíny-Tóth
sídlo redakcií a technického zariadenia Slobodného slovenského vysielača a Spravodajskej agentúry Slovenska ZAS, presídlilo sa sem z provizórneho štúdia, zariadenia pochádzali zo štúdia v Prešove a z rozhlasového štúdia Matice slovenskej v Martine. Po zbombardovaní vysielača 2. septembra1944 vysielal Slobodný slovenský vysielač z mobilného vysielača, ktorý mal stanovisko postupne na Troch Duboch, vo Zvolene, v Brezne, Slovenskej Ľupči, Dubovej, Laskomeri a ďalších miestach. Posledný raz sa ohlásil 27.októbra 1944 o 22:00 zo Športhotela na Donovaloch a vysielal posledný rozkaz veliteľa Československej armády generála Rudolfa Viesta.
Sídlo banskobystrického revolučného národného výboru
evanjelický cintorín, kde sú pochované obete vraždenia v Kremničke a tiež bojovníci SNP (Samuel Máľach-Petrovský a i.)
Skuteckého ul. č. 2
počas SNP tu bola umiestnená pošta
Horná ul. č. 18
Národná kultúrna pamiatka SR č. v ÚZPF: 2409/1
tlačiaren Grafia, pokračovateľka jednej z najslávnejších tlačiarní na Slovensku - Machold. V nej sa počas SNP tlačila Deklarácia SNR, zákony a vyhlášky SNR a jej povereníctiev, plagáty, noviny Hlas ľudu
Moyzesovo námestie č. 47
Katolícky cintorín kde sú pochovaní padlí povstaleckí vojaci a partizáni, medzi nimi aj francúzski partizáni, ktorí padli v bojoch v Turci a tiež občania exhumovaní z hromadných hrobov v okolí Banskej Bystrice
Námestie Slovenského národného povstania
Na tomto námestí sa formovali povstalecké jednotky pred odchodom na front.
30. októbra 1944 tu bola vojenská prehliadka okupačných vojsk, na ktorej Dr. Tiso a gen. Höffle vyznamenávali vojakov za víťazstvo nad povstalcami.
Námestie SNP č. 8
Národná kultúrna pamiatka SR č. v ÚZPF: 2462/1
sídlo odboru pre poľnohospodárstvo a lesníctvo
Námestie SNP č. 15
tu sa už pred povstaním uskutočňovali schôdzky ilegálnych odbojových činiteľov a bol ustanovený ilegálny revolučný národný výbor Banskej Bystrice, ktorý začal svoju legálnu činnosť 30. 8. 1944
Námestie SNP č. 23
Národná kultúrna pamiatka SR č. v ÚZPF: 2476/1
tu pôsobil Viliam Pauliny, člen SNR, povereník pre financie, zavraždený nacistami
tlačiareň O. Žabku, tu tlačili časopis Bojovník, orgán Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. V Dolnej ulici sa odohrávali boje 30. 8. 1944 a 25. 3. 1945