Národný cintorín v Martine Súradnice: 49°03′38″S 18°55′33″V / 49,0606°S 18,9258°V / 49.0606; 18.9258
Národný cintorín v Martine
|
|
Vstupná brána
|
Národná kultúrna pamiatka SR
|
Pred r. 2002[1]
|
|
- názov
|
Národný cintorín v Martine
|
- dátum vyhlásenia
|
1967
|
ÚZPF[2]
|
|
- číslo
|
2108/1-63
|
- dátum zápisu
|
21. 11. 1967
|
|
|
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
|
|
Národný cintorín v Martine je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností slovenského života. Nachádza sa v centre mesta na Sklabinskej ulici. Bol založený koncom 18. storočia pôvodne ako mestský cintorín. V roku 1967 bol vyhlásený za Národný cintorín a národnú kultúrnu pamiatku. Svoj celonárodný význam si získal v druhej polovici 19. storočia, keď bola starostlivosť oň zverená Matici slovenskej. Martin ako miesto Národného cintorína nebol vybraný náhodne, v 19. storočí bol totiž strediskom slovenskej kultúry.
História
Založenie cintorína súviselo s osvietenskými reformami 18. storočia. V roku 1785 bol vykonaný súpis cintorínov a krýpt. Z tohto dokumentu je známe, že cintorín v Martine založili pred piatimi rokmi a toto je zatiaľ prvý známy doklad o jeho existencii. Prvým Martinčanom, o ktorom je správa, bol Ján Lauček. Cintorín slúžil aj pre obyvateľov priľahlých obcí Jahodníky, Tomčany a Dolina (dnes už mestské časti). Cintorín sa pomaly zapĺňal, preto sa v roku 1865 po dohode s rodinou Révaiovcov rozšíril o ďalší pozemok. No i tento priestor sa čoskoro zaplnil. A tak 8. júla 1903 za richtára Samuela Šimka mesto kúpilo od baróna Júliusa Révaia za 1000 korún pozemok s výmerou 1 katastrálneho jutra na rozšírenie cintorína. O krátky čas, v roku 1909, v obecnom zastupiteľstve rokovali o kúpe ďalšieho pozemku, ktorého vlastníkom bol taktiež barón Július Révai. Išlo o malý kus zeme na zarovnanie pôdorysu cintorína, ktorý kúpili za 300 korún. Uvedenému vývinu zodpovedajú mapové zobrazenia cintorína z rôznych období. Po takýchto krokoch nadobudol dnešné rozmery. Po ďalšom mapovaní v roku 1912 bol do pozemkovej knihy zapísaný ako parcela č. 1878/1 s výmerou 23 580 m2.
Cintorín dnes tvoria dve parcely a jeho plochu rozdeľujú hlavné uličky do šiestich blokov.
Zoznam pochovaných
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Zdroje
|
---|
Západné Slovensko |
- Ruiny hradu, Beckov
- Bratislavský hrad s areálom
- Pamätník Slavín s areálom, Bratislava
- Devín, Slovanské hradisko
- Academia Istropolitana, Bratislava
- Evanjelické lýceum, Konventná ul., Bratislava
- Dóm sv. Martina, Bratislava
- Villa rustica, Dúbravka, Bratislava-Dúbravka
- Mohyla gen. M. R. Štefánika, Bradlo
- Červený Kameň, hrad s areálom
- Veľkomoravský dvorec Ducové
- Holíčsky hrad, Holíč
- Rímsky vojenský tábor Leányvár, Iža
- Protiturecká pevnosť, Komárno
- Fortifikačný systém mesta, Komárno
- Kostol sv. Juraja, Kostoľany pod Tríbečom
- Súbor pamiatok k osobnosti Ľudovíta Štúra, Modra
- Pamätný dom - SNR z r. 1848, Myjava
- Hrad a nálezisko staroslovan. osídlenia, Nitra
- Rotunda sv. Juraja, Skalica
- Hradisko Molpír, Smolenice
- Kláštorný komplex pavlínov, Šaštín
- Kaštieľ, Topoľčianky
- Trenčiansky hrad
- Univerzitné budovy, Trnava
- Rodný dom Ľudovíta Štúra, Uhrovec
| |
---|
Stredné Slovensko |
- Pamätné miesto SNP, Baláže – Kalište
- Mestský hrad s areálom, Banská Bystrica
- Pamätné budovy SNP, Banská Bystrica
- Mestský hrad v Banskej Štiavnici, Banská Štiavnica
- Banícka a lesnícka akadémia, Banská Štiavnica
- Hradisko Havránok, Bobrovník
- Hrad Bojnice
- Kaštieľ s areálom, Bytča
- Kláštor Benediktínskeho opátstva, Hronský Beňadik
- Mestský hrad s areálom, Kremnica
- Pamätný dom Čierny orol, Liptovský Mikuláš
- Budova Matice slovenskej, Martin
- Národný cintorín, Martin
- Prvá budova SNM, Martin
- Lesná úvraťová železnica - Výchylovka, Nová Bystrica
- Oravský hrad
- Pamiatky černovskej masakry, Ružomberok – Černová
- Súbor pamiatok k osobnosti Andreja Hlinku, Ružomberok
- Strečniansky hrad
- Kaštieľ s areálom, Svätý Anton
- Zvolenský hrad
|
---|
Východné Slovensko |
- Farský kostol sv. Egýdia, Bardejov
- Mestská radnica, Bardejov
- Kaštieľ s areálom, Betliar
- Červený kláštor, kláštor kartuziánov
- Pamätník roľníckej vzbury 1831, Haniska
- Kláštor Premonštrátskeho konventu, Jasov
- Budova Evanjelického lýcea, Kežmarok
- Drevený artikulárny kostol, Kežmarok
- Budova vyhlásenia Košického vlád. programu, Košice
- Dóm sv. Alžbety, Košice
- Krásna Hôrka, hrad
- Farský kostol sv. Jakuba, Levoča
- Solivar s areálom, Prešov
- Evanjelické kolégium, Prešov
- Spišský hrad
- Kaštieľ v Strážkach, mestskej časti Spišskej Belej
- Evanjelický kostol, Štítnik
- Dukelské bojisko a areály cintorínov, Vyšný Komárnik
- Farský kostol sv. Ducha, Žehra
|
---|
Celé Slovensko | |
---|
Hnuteľné NKP | |
---|
* názvy národných kultúrnych pamiatok ako sú na uvedené na zozname Pamiatkového úradu Slovenskej republiky [3] |
|