|
Monastier Studenica
Monastier Studenica alebo Kláštor Studenica (srb. Манастир Студеница – Manastir Studenica) je pravoslávny kláštor, monastier a kultúrna pamiatka Svetového dedičstva UNESCO v Srbsku. Kláštor sa nachádza asi 24 kilometrov od mesta Kraljevo, v krajine pod pohorím Golija.[1] Bol založený v 12. storočí srbským panovníkom Štefanom Nemanjom v postbyzantskom architektonickom a umeleckom štýle Rašskej školy. Je najväčším a najbohatším kláštorom Srbskej pravoslávnej cirkvi.[2] V stredoveku plnil úlohu centra srbskej kultúry, náboženstva a vzdelanosti. Vznikli tu početné literárne diela a pôsobila v ňom stredoveká medická škola. Významnou osobnosťou kláštora bol svätý Sáva, ktorý vytvoril jeho typikon.[3] V chráme sa nachádzajú vzácne fresky vytvorené v byzantskom štýle, zvlášť cenená je freska Ukrižovania.[4] História Kláštor bol založený za vlády veľkého župana Štefana Nemanju, vystavaný bol v období rokov 1183 až 1196 v štýle Rašskej školy. V roku 1196 Štefan abdikoval a na istý čas sa stal studenickým mníchom, pričom prijal meno Simeon. O niekoľko rokov odišiel Štefan ku koncu života do Chilandaru na Athose, kde zomrel. Jeho telo bolo neskôr prenesené a pochované v Studenici. Nemanja je spolu s manželkou oslavovaný ako pravoslávny svätec.[5] Ďalšou ranou osobnosťou kláštora bol Nemajov syn svätý Sáva, ktorý sa stal v roku 1208 igumenom kláštora a zaviedol v kláštore typikon podľa predlohy Kláštora Euergetis v Konštantínopole.[6] Hlavný chrám zasvätený Bohorodičke bol dostavaný v roku 1209 a slúžil aj ako krypta. Kláštor bol miestom, kde vznikla iniciatíva vzniku nezávislej autokefálnej srbskej cirkvi a vznikli tu prvé literárne diela v srbčine.[2] Nemanjov vnuk Radoslav nechal v roku 1230 vystavať nartex Chrámu Bohorodičky s pripojenými kaplnkami, a kráľ Štefan Uroš II. Milutin nechal v roku 1314 v kláštore postaviť menší chrám zasvätený rodičom Panny Márie, svätým Joachimovi a Anne.[5] Milutinov chrám sa nazýva aj Kraljeva Crkva (Kráľovský chrám).[6] Ku kláštoru prislúchalo pôvodne viacero chrámov a menších kaplniek, dnes sú zachované len tri chrámy.[5] V osmanskom období rozvoj kláštora ustal. Pôvodná olovená strecha kláštorného kostola bola pretavená na muníciu pre turecké vojsko a v priebehu rakúsko-tureckej vojny v rokoch 1683 – 1699 bol kláštor vyrabovaný rakúskymi vojskami. Obrovskú ranu monastier utrpel počas prvého srbského povstania, keď bol vypálený osmanskými vojskami. Kláštor bol následne obnovený, no niektoré úpravy mu skôr uškodili. V roku 1846 boli niekdajšie byzantské fresky prekryté novými vrstvami a pôvodné vzácne diela boli obnovené až v rámci rekonštrukcií v roku 1951. V roku 1986 bol monastier zapísaný na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.[5][4] Architektúra a fresky  Chrám Bohorodičky (Theotokos) je bazilika dalmátskeho typu s polkruhovou apsidou a jednoloďovou kompozíciou. Nad štvorcovým krížením naosu sa na nízkom tambure nachádza kupola. Ako budova Rašskej školy v sebe spája západné prvky románskeho umenia (napr. tympanón s reliéfom) s prvkami byzantského umenia (nartex, kupola). Steny sú z bieleho a sivého mramoru, uplatňuje sa v nich oblúčkový vlys. Kostol neskôr poslúžil ako predloha ďalším stredovekým srbským chrámom.[2][6] Vrcholom umenia vo výzdobe chrámu sú štyri portály, a z nich najmä západný, ktorý sa nachádza medzi vnútorným a vonkajším nartexom.[7] Rané fresky v chráme vytvorili byzantskí majstri z Konštantínopola a je prevedená podľa byzantskej ikonografie komnénovského obdobia. Podľa inskripcie z roku 1209 sa na ich vytvorení zrejme okrem Nemanju finančne podieľali aj jeho deti. Inskripcie sú grécke a srbské.[8] Z fresiek je význačné najmä zobrazenie Ukrižovanie Ježiša Krista umiestnené na západnej stene chrámu.[6] V chráme sa nachádzajú aj donátorské fresky zobrazujúce Štefana Nemanju (Simeona). Zo 40. rokov 13. storočia pochádzajú fresky v exonartexe kráľa Radoslava a v bočných kaplnkách. Fresky boli obnovované v roku 1569, keď boli niektoré obrazy premaľované a vznikli nové maľby, napr. Posledného súdu v hornej časti západnej a východnej steny nartexu.[7] Kráľovský chrám (svätých Joachima a Anny) je budova v tvare vpísaného kríža s kupolou na tambure. Vystavaný je z kameňa a tufu, omietka je bielej farby. Chrám obsahuje fresky z palaiologovského obdobia vytvorené umelcami Michalom Astrapom a Eustychiom zo Solúna približne okolo roku 1314.[2][6] Fresky pokrývajú všetky steny chrámu od zeme až po kupolu a sú do značnej miery zachované v jednotnom štýle vysokej estetickej hodnoty, čo dokladá fakt, že boli kráľovskou donáciou.[7] Nachádza sa tu napríklad freska Pantokratora obklopeného štyrmi evanjelistami, cherubíni s ohnivými diskami a božská liturgia, ako aj donátorské fresky kráľa Štefana Uroša II. Milutina.[8] Kaplnka, či Kostol svätého Mikuláša je jednoduchšia jednoloďová stavba z 12. storočia. Na východnej strane je zakončená s polkruhovou apsidou v ktorej je umiestnený oltár. Kostol bol postavený z rozbitých a tesaných kameňov a vápencovej malty,[7] chrám obsahuje čiastočne zachovanú nástennú výzdobu.[6] Pri reštaurátorských prácach boli objavené aj ornamentálne prvky.[7] Kláštorný komplex je obohnaný kruhovitým valom s dvomi opevnenými bránami. Okrem troch kostolov sa v komplexe zachovali aj priestory pre mníchov, či refektár postavené pozdĺž valu. Ku kláštoru prislúchali aj pustovne v horách.[2] V areáli boli objavené aj ruiny ďalšej sakrálnej stavby, zrejme Kaplnky Jána Krstiteľa.[8] Galéria
Referencie
Externé odkazy |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
_-_by_Pudelek.jpg)
_1.JPG)
![Kláštorná Pustovňa svätého Sávu (Isposnica Svetog Save) leží asi 12 kilometrov od monastiera.[9]](S%C3%BAbor:HPIM6942crop1.JPG)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
Portal di Ensiklopedia Dunia
