|
Bazilika  Bazilika (z gréckeho βασιλική στοά basiliké stoa - kráľovské stĺporadie) je pôvodne stavba v antickom Grécku, v ktorej úradovali archonti. V starovekom Ríme to bola tržnica, alebo súdna sieň na hlavnom námestí (forum). V kresťanstve je to titul pre niektoré významné chrámy alebo ich architektonický typ. U gréckokatolíkov a pravoslávnych sa podobným spôsobom používa titul sobor. Antická bazilika Staroveká bazilika bola obdĺžnikového pôdorysu, mohla byť jedno aj viacloďová, krytá alebo nekrytá, s vchodom na kratšom aj dlhšom boku, s apsidou alebo bez nej, prízemná alebo poschodová. Rozlišujú sa dva typy rímskej baziliky:
Baziliky na Rímskom fóre
Palácové bazilikyV čase raného cisárstva sa bazilika stala audienčnou sálou, súčasťou paláca. V 3. storočí sa už vládnuca vrstva na fóru príliš neobjavovala, namiesto toho vládla zo svojich palácov. Aristokracia sa stretávala s klientami vo svojej audienčnej sieni. Kresťanská bazilika  Bazilika je tiež pojem, ktorý sa vzťahuje v kanonickom práve a liturgii na základe formálneho zvolenia či nepamätného zvyku na niektoré významné kostoly z dôvodov, ktoré nie sú definované. Baziliky v tomto zmysle možno deliť na väčšie či patriarchálne (basilicae maiores) a menšie (basilicae minores). AntikaKresťania nechceli využívať pohanské svätyne a stavať si podobné, preto si prispôsobili grécku baziliku pre svoje svätyne. V 4. storočí dostala celý rad charakteristických prvkov, okrem iného predĺžený pôdorys so zreteľne osovým riešením a drevenou väzbou (otvorenou alebo oddelenou dreveným stropom). StredovekOd stredoveku bolo označenie bazilika priznávané tiež svätyniam ako čestný titul udeľovaný niektorým kostolom, spravidla tým, ktoré boli sídlom vyššieho cirkevného hodnostára, napríklad biskupa, alebo pápežského legáta. Titul bazilika väčšia (basilica maior) je rezervovaný pre vlastné kostoly pápeža s pápežským trónom, bazilika menšia (basilica minor) pre ostatné. Basilica maiorMedzi väčšie baziliky (basilicae maiores) sa radia predovšetkým štyri veľké rímske kostoly (bazilika svätého Petra, bazilika sv. Jána v Lateráne, bazilika Panny Márie Väčšej a bazilika sv. Pavla za hradbami), ktoré sa vyznačujú predovšetkým takzvanou svätou bránou, ktorá sa otvára iba počas svätých rokov (posledný raz pri jubileu roku 2000). Nazývajú sa tiež patriarchálnymi bazilikami, pretože symbolicky predstavujú jednotlivé staroveké patriarcháty.
Okrem týchto kostolov získalo privilégium patriarchálnej baziliky ešte niekoľko ďalších kostolov, napríklad bazilika sv. Františka v Assisi a Porciunkula. Sú v nich umiestnené pápežské sedes a oltár, na ktorom sa slúži liturgia iba so súhlasom pápeža. Basilica minorMenších bazilík je oveľa väčší počet; v samotnom Ríme, ale tiež v mnohých krajinách. Povýšenie kostola na baziliku schvaľuje pápež. Privilégia týchto kostolov však boli z veľkej časti zrušené Kódexom kanonického práva z roku 1983. Titul Basilica minor na Slovensku majú (dátum vyhlásenia, diecéza/eparchia):[1]
Veriaci môžu za určitých podmienok pri návšteve baziliky získať plnomocné odpustky. V bazilike má byť umiestnený znak Svätého Otca, Apoštolského stolca a celé znenie apoštolského breve, ktorým bol udelený titul baziliky.[3] Bazilika menšia môže používať aj pápežské skrížené kľúče na zástavách chrámu a na pečiatke. V bazilikách minor sa každý rok osobitným spôsobom slávia sviatok Katedry svätého Petra (22. februára), slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla (29. júna), výročie voľby a začiatok pastierskej služby najvyššieho veľkňaza (u Benedikta XVI. to je 19. apríla a 24. apríla) aby sa zjavnejšie prejavilo puto, ktorým sa bazilika minor zjednocuje s rímskou katedrou sv. Petra.[3] Bazilika v architektúreV architektúre sa označenie bazilika používa (nezávisle od kanonických funkcií, ktoré chrám plní) pre chrámy, ktoré majú viac lodí, pričom hlavná loď je vyššia ako bočná a má vlastné okná (nad strechami bočných lodí). Podobná stavba, kde však hlavná loď nemá okná, sa nazýva pseudobazilika. Galéria
Referencie
Literatúra
Pozri aj |
Portal di Ensiklopedia Dunia
