|
Svätá brána Svätá brána (latinsky: Porta Sancta) sú dvere v štyroch rímskych bazilikách, ktoré sú spravidla zamurované a otvárajú sa len v čase Svätého roka. Sú to Bazilika Svätého Petra (San Pietro), Bazilika Svätého Jána v Lateráne (San Giovanni in Laterano), Bazilika Panny Márie Väčšej (Santa Maria Maggiore) a Bazilika Svätého Pavla za hradbami (San Paolo Fuori le Mura). Kto prejde Svätou bránou, môže získať, po splnení stanovených podmienok, odpustky.[1][2] Otvorením Svätej brány na Bazilike svätého Petra vo Vatikáne sa tradične začína Svätý rok. Otvára ju pápež tradičným obradom, keď na ňu trikrát udrie kladivkom a prednesie latinskú formulu: „Aperite mihi Portas Iustitiae“ (v preklade: Otvorte mi brány spravodlivosti).[3] HistóriaPravdepodobne v roku 1423 pápež Martin V. prvýkrát v histórii jubileí otvoril svätú bránu v Ríme. Bola to brána Baziliky svätého Jána v Lateráne. Najstaršia svätá brána existovala už pred prvým jubileom v histórii, ktoré vyhlásil pápež Bonifác VIII. v roku 1300 – je to brána na ľavej strane baziliky Collemaggio v Akvile. Pochádza z konca 14. storočia a súvisí s „Perdonanzou“ (Odpustkami), ktorú zaviedol pápež Celestín V. v roku 1294. Dodnes je otvorená jeden deň v roku, od večera 28. augusta do večera 29. augusta.[1] Referencie
Iné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia
