Michaél Attaleiates
Michaél Attaleiates (aj Attaliates[1]; iné verzie mena Michaél: Michael, Michail, Michal, starogr. Μιχαήλ Ἀτταλειάτης; * medzi 1020 až 1030, Attália (?) – † po 1085) bol byzantský historik a právnik. ŽivotopisMichal sa narodil do chudobnej málo významnej rodiny. Podľa mena je možné, že pochádzal z Attálie (dnes Antalya). Po dokončení štúdií sa stal advokátom a následne aj civilným a vojenským sudcom. Za jeho služby mu boli postupne udelené vysoké tituly patrikia a proedra a získal aj značný majetok, z ktorého okolo roku 1077 financoval založenie kláštora Krista Panoiktirmoona v hlavnom meste a chudobinca (xenodocheionu) v Rhaideste (dnešný Tekirdağ). Zakladacie listiny inštitúcií (nazývané Diataxis)[2] sú považované za cenné pramene spoločenských (hospodárskych a kultúrnych) pomerov v Byzancii 11. storočia.[3] Dielo
Nedokončený historický spis, v ktorom popisuje historický vývoj Byzantskej ríše od roku 1034 do roku 1080. Najväčšia časť diela sa venuje vláde Nikéfora III. Botaneiata, ktorému je dielo venované. Túto časť diela možno označiť i ako pangeriku - oslavnú chválu, hoci si stále zachováva istý uhol objektívnosti.[3] Dielo obsahuje viacero popisov prírodných ale i spoločenských a kultúrnych javov.[3] Jazykovo sa dielo blíži ku komnénovskému archaizujúcemu štýlu,[4] namiesto Boha napríklad v istých okamihoch ako príčinu náhody, či šťastia spomína Tyché (Fortúnu).
Vznikla v roku 1072 pre cisára Michala VII. Popísal v nej vývoj rímskeho práva od republiky až po vydanie Bazilík. Referencie
Ďalšia literatúra
Pozri aj |
Portal di Ensiklopedia Dunia