Komnénovci
Komnénovci (iné prepisy: Komnenovci alebo Komninovci; starogr. Κομνηνοί – Komnénoi)[pozn. 1] bola vládnuca dynastia v Byzantskej ríši v rokoch 1081 – 1185, v Epire a Trapezuntskom cisárstve. Obdobie vlády prvých Komnénovcov v Byzantskej ríši bolo spojené s oživením moci krajiny a bojmi na všetkých frontoch. Krajina opätovne nadobudla početné územia, ktoré v predchádzajúcom storočí získali Seldžuckí Turci. Rozmach prežívalo aj byzantské umenie a kultúra, početné boli komnenovské reformy v štáte a sociálne zmeny krajiny. Obdobie vlády Komnénovcov býva prezývané aj komnénovská renesancia.[1] Pôvod a rozšírenie dynastiePodľa polyhistora Michala Psella, rodina pochádza z dediny Komne v Trácii, pri pobreží Čierneho mora. Prvým známym členom rodiny bol Manuel Erotikos Komnénos, ktorý získal rozsiahle majetky s hradom Kastamon v Paflagónii. Tento hrad sa stal v 11. storočí pevnosťou rodiny. Komnénovci sa rýchlo stali súčasťou silnej a prestížnej vojenskej aristokracie (dynatoi) v Malej Ázii.[1][2] ![]() ![]() Vedec a byzantológ Du Cange v 17. storočí naznačil, že rodina pochádza z rímskej šľachtickej rodiny, ktorá nasledovala Konštantína Veľkého do Konštantínopola, ale tieto tvrdenia nikdy neboli podložené byzantskými zdrojmi. Rumunský historik George Murnu naznačil v roku 1924, že Komnénovci boli arumunského pôvodu, ale tento názor sa dnes taktiež odmieta. Moderní vedci pripisujú Komnénovcom grécky pôvod.[2] Potomkovia Komnénovcov sa priženili alebo vydali do kráľovských dynastií v Rusku, Francúzsku, Srbsku, Nemecku, Poľsku a Uhorsku. Komnénovci boli príbuzní s dynastiou Dukov, preto sa niekedy ich rod označuje spoločne ako dynastia "Komnenodukov". Tento vývoj situácie uľahčil Komnénovcom ich politický vzostup. Alexios I. sa oženil s Irenou Dukovou, praneterou Konštantína X. Niekoľko ďalších rodinných príslušníkov "komneno-dukovskej" dynastie pochádzalo z rodu Angelovcov, Laskaridovcov a Palaiologovcov. Mladšia dcéra Alexia I. a Ireny, Theodora, spojila svoj osud s úspešným rodom Angelovcov a jej vnuci, Izák II. Angelos a Alexios III. Angelos sa stali cisármi.[2] Cesta k mociIzák I. Komnénos sa stal veliteľom východnej armády cisára Michala VI. V roku 1057 Izák proti Michalovi povstal a vyhlásil sa za cisára. Vládol ale len do roku 1059, keď na nátlak dvoranov abdikoval a stal sa mníchom. Počas svojho krátkeho vládnutia sa zaslúžil o mnoho užitočných reforiem. V nasledujúcom období Komnénovci slúžili ako generáli v byzantskom vojsku, ale až do roku 1081 nezískali väčšiu moc. V roku 1081 sa štátnym prevratom na trón dostal Izákov synovec Alexios I. Komnénos. Vládol v rokoch 1081 až 1118.[2] Vláda a pád Komnénovcov![]() Komnénovci reprezentovali záujmy vojenskej šľachty a posilňovanie jej pozícií viedlo k decentralizácii ríše. Cisári šľachte udeľovali do správy pozemky, ktoré zahŕňali pôdu, a poddaných roľníkov. Postupne dostávali rôzne ďalšie výhody vrátane súdnej právomoci, či vyberania daní a poplatkov. Alexiovi I. sa podarilo zatlačiť Normanov z Balkánu a zlikvidoval aj Kumánov a Pečenehov. Byzantská ríša sa v tomto období spájala s talianskymi mestskými republikami, ktoré získavali za prepožičanie loďstva a peňazí obchodné privilégiá na cisárskom dvore. Aby odvrátili nebezpečenstvo seldžuckých Turkov, požiadali o pomoc križiakov, ktorí sa začali usadzovať na území ríše a znamenali nové nebezpečenstvo pre krajinu.[3] Za vlády Alexia I. a jeho nástupcov dosiahla Byzantská ríša obdobie stability a prosperity. Alexios I. presťahoval cisárske sídlo do konštantínopolského paláca Blacherny. Už v tej dobe väčšinu Anatólie ovládali seldžuckí Turci. Alexios I. sa preto obrátil so žiadosťou o pomoc na rímskeho pápeža Urbana II., čo nakoniec malo za následok prvú križiacku výpravu, ktorá tiahla byzantským územím a umožnila vznik križiackych štátov na území Levante. Komnénovci boli zapojení do križiackych výprav vo Svätej zemi. Alexios I. vládol pozoruhodných 37 rokov a jeho syn Ján II. vládol 25 rokov do roku 1143. Jánov syn, Manuel I. vládol ďalších 37 rokov až do roku 1180.[2] Rozsiahla komnenovská dynastia sa delila na mnoho vedľajších vetví. Ich členovia často zastávali najvyššie funkcie cisárskych úradníkov, miestodržiteľov alebo vojvodcov. Cisárska moc sa neodovzdávala prísne podľa pravidla otec-syn, dedenie skôr záviselo od osobnej moci a ambícií každého uchádzača o trón. V priebehu niekoľkých generácií sa vždy našlo niekoľko záujemcov schopných boja o trón. Po smrti Manuela I. v roku 1180 sa komnenovská dynastia dostala do chaosu sprisahaní a intríg. Alexios II., ktorý sa ako neplnoletý v roku 1180 dostal na trón, bol po 3 rokoch odstránený. Jeho premožiteľ, Andronikos I. Komnénos bol následne v roku 1185 tiež zvrhnutý, tentoraz ale Izákom II. z rodu Angelovcov, ktorý využil povstanie šľachty nespokojnej so zavedenými reformami.[3] Izák II. sa pri moci ale neudržal a bol takisto zvrhnutý a oslepený svojím bratom Alexiom III. Rod Angelovcov bol z trónu odstránený roku 1204 počas štvrtej krížovej výpravy. Po páde Konštantínopolu roku 1204 sa zvrhnutí Komnénovci chopili príležitosti a v Trabzone sa prehlásili za cisárov, čím vzniklo tzv. Trapezuntské cisárstvo. Prvým cisárom nového štátu bol Alexios I., vnuk Andronika I. Rod týchto cisárov, známy ako "Veľkí Komnénovci" (Megai Komnenoi), vládli následne v novom štáte ďalších 250 rokov, až do vlády cisára Dávida Komnéna, ktorý bol v roku 1461 definitívne porazený a popravený sultánom Mehmedom II.[4] Zoznam komnenovských panovníkovZoznam panovníkov komnénovskej dynastie v jednotlivých krajinách.[5] Byzantská ríša
Epirský despotát
Trapezuntské cisárstvo![]() Genealógia rodu Komnénovcov
Poznámky
Referencie
Pozri ajZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Komnenos na anglickej Wikipédii. |
Portal di Ensiklopedia Dunia