Angelovci

Angelovci
Od vlády dynastie Komnenovcov, sa v byzantskom umení začal objavovať cisársky symbol dvojhlavého orla
Krajina	vládnuca dynastia v Byzantská ríša Epirský despotát (ako rod Komnenos Dukas) Solúnske cisárstvo (ako rod Komnenos Dukas)
Tituly	byzantský cisár (basileios, autokrator) epirský despota
Zakladateľ	Konštantín z Filadelfie
Nástup dynastie na trón	Byzantská ríša 1185 (Izák II.) Epirský despotát 1205 (Michal I.)
Zosadenie dynastie z trónu	v Byzancii 1204 v Epire 1318
Posledný panovník	Alexios IV. (Byzancia) Tomáš (Epirus)
Súčasná hlava dynastie	dynastia vymrela
Ďalšie vetvy dynastie	Komnenos Dukas

Angelovci (gr. Ἄγγελος, ženský rod: Άγγελίνα) bol byzantský aristokratický rod, vládnuca dynastia Byzantskej ríše a Epirského despotátu. Názov rodu je pravdepodobne odvodený z rovnomenného gréckeho slova anjel, členovia rodu boli rétormi často označovaní ako angelonymoi ("pomenovaní podľa anjelov"). Je však možné, že je meno odvodené od územia blízko Amidy, čomu nasvedčuje označenie Izáka II. ako "muža z Východu" v kronike Jána Kamatera. Podľa dobových historikov mal rod nízky pôvod. Na výslnie byzantský dejín sa dostala po tom, čo sa jej prvý známy člen Konštantín z Filadelfie oženil s dcérou Alexia I. Theodorou. Konštantín získal titul panhypersebastos a rodina vstúpila do služieb ríše. Viacerí jej príslušníci v 11. storočí pôsobili ako vojenskí velitelia. Po tom, čo bol v roku 1185 zvrhnutý cisár Andronikos I., bol Izák Angelos prehlásený za cisára. Vláda Angelovcov však v Byzancii nebola úspešná a Byzancia stratila niekoľko území v prospech susedných krajín. V roku 1195 bol Izák II. zvrhnutý jeho mladším bratom Alexiom III.[1] V roku 1204 Konštantínopol padol do rúk križiakom (pozri IV. križiacka výprava) a Angelovci dokázali moc udržať iba v Epire a Solúne. Pre odlíšenie sa od nižších neurodzených príslušníkov rodu prijali meno (Angelos) Komnenos Dukas. Pôvodne vládli ako nezávislí panovníci, avšak obnovená palaiologovská Byzancia územie znovu inkorporovala do svojich dŕžav a z Angelovcov sa znovu stali radoví úradníci alebo správcovia vazalských území (napr. Thesálie) .[2][3][4]

Panovníci

Zoznam vládcov jednotlivých krajín podľa:[5]

Byzantská ríša

• Izák II. Angelos (prvé obdobie vlády 1185 – 1195)
• Alexios III. Angelos (1195 – 1203)
• Alexios IV. Angelos (prvé období vlády 1203 – 1204)
• Izák II. Angelos a Alexios IV. Angelos (druhé obdobie vlády 1203 – 1204)

Epirský despotát (vetva Komnenos Dukas)

• Michal I. Komnenos Dukas (1205 – 1214)
• Theodoros Komnenos Dukas (1214 – 1230), od roku 1225 alebo 1227 cisárom v Solúne
• Michal II. Komnenos Dukas (1230 – 1271)
• Nikeforos I. Komnenos Dukas (1271 – 1297)
• Tomáš Komnenos Dukas (1297 – 1318)
• vláda prešla na rod Orsini

Solúnski vládcovia

• Theodoros Komnenos Dukas (1215 – 1230)
• Manuel Komnenos Doukas (1230 – 1237, v 1235/37 korunovaný za cisára)
• Ján Komnenos Doukas (1237 – 1242 ako cisár; 1242 – 1244 ako despota)
• Demeter Komnenos Dukas (1244 – 1246 ako despota)

Rodokmeň rodu

Irena Duková

Alexios I. byzantský cisár (1081 – 1118) KOMNENOVCI

Theodora Komnéna

Konštantín z Filadelfie megas dux ANGELOVCI

Ján sebastokrator EPIRSKÁ VETVA KOMNENOS DUKAS

Zoe Duková

Andronikos generál

Izák Angelos Dukas

(neleg.) Michal I. epirský despota

(2) Konštantín akarniánsky a aitolský despota

(2) Theodoros epirský despota solúnsky cisár SOLÚNSKA VETVA

(2) Manuel solúnsky cisár

Konštantín sebastokrator

Alexios III. byzantský cisár (1195 – 1203)

Izák II. byzantský cisár (1185 – 1195, 1203 – 1204)

Konštantín uzurpátor

(neleg.) Michal II. epirský despota

Ján solúnsky cisár, neskôr len despota

Demeter solúnsky despota

Anna ∞ Theodoros I. nicejský cisár (1205 – 1222) LASKARIDOVCI

Eudokia ∞ Alexios V. byzantský cisár (1204)

Alexios IV. byzantský cisár (1203 – 1204)

Ján sriemsky dux

Nikeforos I. epirský despota

Ján generál

Demeter (Michal) "Kutrules" generál

Ján I. sebastokrator and thesálsky vládca (1268 – 1289) THESÁLSKA VETVA

Tomáš epirský despota

Andronikos protosebastos

Konštantín thesálsky vládca (1289 – 1303)

Theodoros thesálsky spoluvládca (1289 – 1299)

Anna Palaiolová ∞ Ján II. Orsini kefalónsky a zakyntský vládca epirský despota (1323 – 1335)

Ján II. thesálsky vládca (1303 – 1318)

Referencie

1. ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 261 – 262.
2. Angelovci. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 32.
3. ANGELOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 97 – 98. (po anglicky)
4. Dějiny Byzance, str. 275 – 276, 289 – 290
5. Byzantské dějiny. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 104 – 105.

Pozri aj

• obdobie Komnenovcov a Angelovcov
• byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Angelos na anglickej Wikipédii. O preklad ide v časti Rodokmeň rodu.