Epirský despotátEpirský despotát alebo Epirské kniežatstvo (gréc. Δεσποτάτο της Ηπείρου) (1204 – 1337/1359) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše v roku 1204 po štvrtej križiackej výprave. Bol to jeden zo štátov, ktoré sa považovali za legitímnych nástupcov Byzantskej ríše. Despotát sa nachádzal v dnešnom severozápadnom Grécku (Epirus). Označenie despotát je nepresné, pretože prví vládcovia neboli nositeľmi byzantského titulu despota. Prvým vládcom bol Michael I. Komnenos Dukas, ktorý vládol v rokoch 1204 – 1215. Bol bratrancom byzantských cisárov Izáka II. Angela a Alexia III. Angela a pred pádom Konštantinopolu bol guvernérom themy v Milase. Jeho nástupcom sa stal Theodoros Komnenos Dukas (1215 – 1230) a neskôr Michaelov nemanželský syn Michael II. Komnenos Dukas (1215 – 1230). Dobytie Solúnskeho kráľovstvaRoku 1224 dobyl Solúnske kráľovstvo (a vládca prijal titul caesar do roku 1242). Roku 1337 bol pričlenený k medzitým obnovenej Byzantskej ríši. Vládcovia Epirského despotátu
Zdroje
|
Portal di Ensiklopedia Dunia