Krkavec čierny

Krkavec čierny
Stupeň ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) letce (Neognathae) Rad (ordo) spevavce (Passeriformes) Čeľaď (familia) krkavcovité (Corvidae) Rod (genus) krkavec (Corvus) Druh (species) krkavec čierny ( C. corax)
Vedecký názov
Corvus corax Linnaeus, 1758
Mapa rozšírenia krkavca čierneho       Hniezdiaci, výskyt v letnom období       Hniezdiaci, celoročný výskyt       Nehniezdiaci
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Krkavec čierny[3] (lat. Corvus corax) je zriedkavý druh z čeľade krkavcovité. Je to najväčší druh z krkavcovitých i zo spevavcov. Je rozšírený po celej severnej pologuli a uznávaný vo viacerých kultúrach. Na Slovensku bol dokázaný alebo predpokladaný ako hniezdič v 80,20 % mapovacích kvadrátov. Obýva najmä stredné Slovensko, východné Slovensko a Borskú nížinu. V zimnom období bol zistený v 82,50 % mapovacích kvadrátov.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov krkavec čierny patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, v Severnej Amerike jeho stavy za posledných 40 rokov veľmi výrazne narástli o 166 %, v Európe bol v rokoch 1980 – 2013 zistený pozitívny trend, početnosť mierne vzrástla.[1]

Opis

Krkavec čierny dorastá do veľkosti 58 – 69 centimetrov a hmotnosti od 0,9 do 1,5 kg.[5] Je to veľký čierny vták s mohutným vysokým zobákom, na rozdiel od podstatne menšieho havrana čierneho má operený koreň zobáku. Jeho šat je čierny s kovovým leskom, na hrdle mu charakteristicky odstáva perie. Jeho krídla sú dlhé a aj na konci široké, prstovito zakončené ako u niektorých dravcov. V rozpätí krídel dosahuje 1 – 1,5 metra. Krkavec má klinovitý chvost, ktorý ho v lete odlišuje od havrana čierneho a vrany čiernej. Let krkavca je pokojný s voľnými rázmi krídel, niekedy kĺže zvoľna vzduchom. Vie dobre plachtiť. Za potravou sa ochotne znáša aj na zem, ale zostáva ostražitý. Krkavec čierny je známy svojou opatrnosťou, nedôverčivosťou a inteligenciou.[6]

Charakteristické je jeho hrdelné volanie „krok“. Dokáže napodobňovať rôzne zvuky, aj ľudský hlas.

Vzhľadom k svojej veľkosti a obranným schopnostiam, má krkavec čierny málo predátorov. Avšak ich vajcia sú potravou pre sovy, kuny, alebo orly.

Rozšírenie

Krkavec čierny je holarktický druh, obýva takmer celú severnú pologuľu. Je veľmi prispôsobivý. Jeho domovom je takmer celá Európa, Ázia a Severná Afrika. Zo všetkých druhov, patriacich do čeľade krkavcovité, je práve krkavec čierny najviac rozšírený. Obýva lesnaté oblasti hornatiny a vrchovín, nevyhýba sa ani lesnatým oblastiam nížin, tundrám a púštiam. Obýva aj oceánske pobrežia. Žije napr. v horúcich oblastiach Death Valley, ale aj v chladných horských oblastiach Tibetskej náhornej plošiny.[7]

V stredoveku bol na území Česka hojne hniezdiacim vtákom. Kvôli prenasledovaniu a zmenám v hospodárení krkavcov značne ubudlo. Z Česka na dlho vymizol. Až v roku 1968 znovu zahniezdili v hukvaldskej zvernici v okienku zrúcaniny hradu, zrejme v tom istom roku hniezdil aj Jeseníkoch.[8] Časom sa rozšíril späť do Čiech. Jeho rozšírenie je niekedy dávané do súvislosti s trvalým výskytom veľkých šeliem, na ktorých zvyškoch koristi sa krkavce živia.[9]

Výskyt a stav na Slovensku

Jeho stav na území Slovensku začiatkom 2. svetovej vojny bol nízky. V období rokov 1945 – 1970 sa rozšíril smerom z východu. Na Slovensku je to relatívne stály druh, sťahuje sa tu aj zo severnejších území.[6] Na území Slovenska hniezdi 2 až 4 tisíc párov (zimuje 4 až 8 tisíc). V Európe žije 450 až 970 tisíc párov s malým populačným nárastov.[4][10]

Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o 20 do 50 %. Ekosozologický status v roku 1995 aj v roku 1998 a 2001 žiadny.[11] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][12][13] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Sťahovanie a hniezdenie

Vajcia

Je väčšinou stálym druhom (sťahuje sa z vyšších zemepisných výšok). Mimo hniezdneho obdobia sa potuluje v okolí hniezda. Žije osamotene v trvalých pároch po mnoho rokov. Na hniezdiská sa vracia okolo februára až marca, kedy začína so stavbou alebo opravou starého hniezda, ktoré si stavia na vysokých stromoch a na nedostupných skalách. Vytvárajú páry s trvalým zväzkom.[6] Svoje hniezdo používa po niekoľko rokov, takže za niekoľko rokov môže byť nápadné svojimi rozmermi. Stavbu a úpravy vykonáva samica, zatiaľ čo samec prináša stavebný materiál – vetvičky, trávu, mach.[14] Do hniezda znáša 5 až 6 modrozelených čierno-hnedo, sivo-hnedo a sivo škvrnitých vajec, ktoré zahrieva samica. Samica sedí väčšinou sama, doba sedenia je 20 až 21 dní. Kŕmia obaja rodičia.[9]

Potrava

Na potravu nie nijako špecializovaný, dokáže sa do značnej miery prispôsobiť ponuke okolitého prostredia. Ako všežravec sa živí lovom drobných stavovcov (hlavne hlodavcov, zajacov a vtákov), vajíčkami vtákov, rôznymi semenami, ako aj zdochlinami alebo odpadkami na skládkach. Niekedy kradne potravu ostatným predátorom.[5]

Hlavným druhom potravy krkavca ako predátora sú malé hlodavce (predovšetkým hraboše, v tundre aj lumíky).[15] Na sopečných ostrovoch Stredozemného mora sú významnou zložkou potravy potkany.[16] Ako zdochlinožravec bol krkavec pozorovaný v Arktíde, najčastejšie na mŕtvolách sobov a zajacov.[15] Ak nedokáže potravu zožrať naraz, môže si ju zahrabať na neskôr.[7]

Výskum potravy krkavcov na Slovensku ukázal, že sa horské populácie živia predovšetkým hrabošmi poľnými, zatiaľ čo pri nížinných populáciách je zloženie potravy oveľa pestrejšie. Krkavce lovili až do vzdialenosti 10 km od hniezda.[17] Na Kanárskych ostrovoch sa živia na jar stavovcami, v lete rôznymi bezstavovcami a na jeseň a v zime prevažne rastlinnou potravou.[16] Krkavce sú často v dobe hniezdenia rozptýlené po svojom areáli, zatiaľ čo mimo hniezdneho obdobia sa sústredia pri iných zdrojoch, často ľudského pôvodu.[18]

Má málo predátorov. Medzi predátorov jeho vajec patria sovy, kuny a ostatné krkavce. Mláďatá lovia orol skalný a výr bielobradý.

V kultúre

Krkavec (čierny) má svoje miesto vo viacerých legendách a kultúre. Podľa Anglosasov sa kráľ Artuš po smrti premenil na krkavca. Objavil sa aj vo viacerých literárnych dielach. Edgar Allan Poe napísal známu báseň Havran (vecne správny preklad by mal byť Krkavec (čierny) [19]), ktorá opisuje mysterióznu polnočnú návštevu krkavca u psychicky zmučeného muža, ktorý stratil svoju lásku. Krkavec (čierny) sa nachádza aj v znaku ostrova Man.

Klasifikácia

Najbližšími príbuznými sú africké druhy ako krkavec púštny (C. ruficollis) a vrana štítnatá (C. albus) a krkavec pustatinný (C. cryptoleucus) zo Severnej Ameriky.[20] Niektoré zdroje uvádzajú 11 poddruhov,[21] iné iba 8:[22]

• C. c. corax (nominálny poddruh) je rozšírený od Európy východne k Bajkalskému jazeru, južne ku Kaukazu s severne k Iránu. Má krátky klenutý zobák. Populácia v juhovýchodnej Európe (aj Baleáry, Korzika a Sardínia) má viac klenutý zobák a kratšie krídla ako „typický“ nominálny poddruh, niektoré autority ho uznávajú ako samostatný poddruh C. c. hispanus.[21]
• C. c. varius obýva Island a Faerské ostrovy. Je menej lesklý ako C. c. principalis alebo nominálny corax, má strednú veľkosť, a podklad jeho peria na krku je belavý (nie je to viditeľné z diaľky). Dnes už vyhynutý polymorfný druh (Corvus corax varius morpha leucophaeus) z Faerských ostrovov bol farebne odlišný.

Severoamerický poddruh (C. c. principalis) v lete pri Muir Beach v severnej časti Kalifornie.

• krkavec subtropický (C. c. subcorax) je rozšírený od Grécka východne k severozápadnej Indii, Strednej Ázii a západnej Číne s výnimkou Himalájí. Je väčší ako nominálny poddruh a má kratšie perie na krku. Jeho operenie je celé čierne, ale na krku a hrudi má hnedasté sfarbenie, podobne ako krkavec púštny. Podklad peria na krku, aj keď trochu premenlivo sfarbené, je často belavé. (Namiesto názvu C. c. laurencei je niekedy používaný C. c. subcorax.[21] Poddruh vychádza z populácie zo Sindhu (Pakistan), ktorú opísal Hume v 1873[23] a je niekedy preferovaný, pretože vzorový jedinec subcorax zozbieraný Severtzovom je pravdepodobne krkavec púštny[24])
• krkavec berberský (C. c. tingitanus) žije v Severnej Afrike a Kanárskych ostrovoch. Je to najmenší poddruh s najkratším perím na krku a so zreteľným olejovým leskom. Jeho zobák je krátky, ale zreteľne silný s veľkou klenbou. Kanárske krkavce sú hnedšie ako tie zo Severnej Afriky. Niekedy je považovaný za samostatný poddruh ako krkavec kanársky (C. c. canariensis).[21]
• krkavec tibetský (C. c. tibetanus) obýva Himaláje. Je to najväčší a najlesklejší poddruh. Jeho zobák je veľký, ale nie taký impozantný ako má C. c. principalis. Podklad peria na krku je sivý.
• C. c. kamtschaticus sa vyskytuje v severovýchodnej Ázii a pri Bajkalskom jazere sa vyskytuje spolu s nominálnym poddruhom. Má priemernú veľkosť medzi C. c. principalis a C. c. corax. Od nominálneho poddruhu má výrazný, väčší a hrubší zobák.
• krkavec severský (C. c. principalis) sa vyskytuje v Severnej Amerike a Grónsku. Má väčšie telo, najväčší zobák, operenie má výrazne lesklé a perie na krku dobre vyvinuté.
• krkavec americký (C. c. sinuatus) sa vyskytuje na juhu USA. Je menší, s kratším a užším zobákom ako C. c. principalis. Populácie na juhozápade USA a na severozápade Mexika (vrátane ostrovov Revillagigedo) sú vzrastom menšie ako tie v Severnej Amerike. Niekedy sa medzi ne umiestňuje aj C. c. sinuatus, ale niektoré zdroje ho uvádzajú ako samostatný poddruh krkavec kalifornský (C. c. clarionensis).[21].

Ochrana

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[25]

Galéria

• 
  Hniezdo na strome
• 
  Hniezdo na žeriave
• 
  Hniezdo na skale
• 
  Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

Referencie

1. IUCN Red list 2021.2. Prístup 31. októbra 2021.
2. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-05]. Dostupné online.
4. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Ladislav Mošanský, Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Kolibkárik spevavý, s. 587 - 589.
5. Hutchins a kol. 2002
6. SAŽP
7. Likoff 2007, s. 734
8. Šťastný, Randík a Hudec 1987, s. 416–417
9. Folk 1983, s. 942
10. Chudý Benko
11. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
12. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
13. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
14. Folk 1983, s. 941
15. Temple 1974
16. Nogales a Hernández 1997
17. Obuch 2007
18. Stiehl a Trautwein 1991
19. Poeův Havran, nebo Krkavec? I po 170 letech oříšek pro překladatele [online]. Česká televize, [cit. 2016-10-20]. Dostupné online.
20. Goodwin 1977, s. 70–72
21. Marzluff 2009
22. Clements a kol. 2007
23. Rasmussen a Anderton 2005, s. 600–601
24. Dickinson a kol. 2004
25. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.

Literatúra

• Clements, James F.; Cornell Lab of Ornithology; American Birding Association (2007) (en), The Clements checklist of the birds of the world (6. vyd.), London: Christopher Helm, ISBN 978-0-7136-8695-1 
• Dickinson, E.C.; Dekker, R.W.R.J.; Eck, S.; Somadikarta, S.; Kalyakin, M.; Loskot, V.; Morioka, H.; Violani, C.; a kol. (2004), „Systematic notes on Asian birds. 45. Types of the Corvidae“ (en), Zoologische Verhandelingen 350: 111 – 148, ISSN 0024-1652, http://repository.naturalis.nl/record/215557 
• Folk, Čestmír (1983), Hudec, Karel, ed. (cs), Ptáci – Aves, Fauna ČSSR, 3. díl, 2. sv. (1. vyd.), Praha: Academia 
• Goodwin, Derek (1977) (en), Crows of the World, St Lucia, Qld.: Queensland University Press, ISBN 0-7022-1015-3 

• Hutchins, Michael; Jackson, Jerome A.; Bock, Walter J. a kol., edi. (2002), „Family: Crows and jays“ (en), Grzimek's Animal Life Encyclopedia, Volume 11: Birds IV (2. vyd.), Farmington Hills, MI: Gale Group, ISBN 0-7876-5787-5 
• Chudý, Andrej; Benko, Štefan, edi., „krkavec čierny“, Atlas vtákov Slovenska, SOS/BirdLife Slovensko 
• IUCN, ed., „Corvus corax“, The IUCN Red List of Threatened Species 
• Kovalik, Peter; Benko, Štefan; Pečeňovský, Samuel; Čapek, Miroslav; Topercer, Ján (2010), Slovenské mená vtákov sveta, Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, ISBN 978-80-970481-0-5 
• Likoff, Laurie E., ed. (2007), „Raven“ (en), The Encyclopedia of Birds, 5: Pheasant coucal to Southern giant petrel, New York: Facts On File, ISBN 978-0-8160-5904-1 
• Marzluff, John M. (2009), „Common Raven (Corvus corax)“, in del Hoyo, Josep; Andrew, Elliott; Christie, David (en), Handbook of the Birds of the World, 14: Bush-shrikes to Old World Sparrows, Barcelona: Lynx Edicions, ISBN 978-84-96553-50-7 
• Nogales, Manuel; Hernández, Elizabeth C. (1997), „Diet of Common Ravens on El Hierro, Canary Island“ (en), Journal of Field Ornithology (Association of Field Ornithologists) 68: 382 – 391, ISSN 1557-9263, http://elibrary.unm.edu/sora/JFO/v068n03/p0382-p0391.pdf 
• Obuch, Ján (2007), „Potrava krkavca čierneho (Corvus corax) na Slovensku“, Tichodroma (SOS/BirdLife Slovensko; Ústav ekológie lesa SAV) 19: 1 – 10, ISSN 1337-026X, http://tichodroma.sk/19.html#Potrava_krkavca_%E8ierneho_Corvus_corax 
• Rasmussen, Pamela C.; Anderton, John C. (2005) (en), Birds of South Asia: The Ripley Guide, Volume 2: Attributes and Status, Smithsonian Institution; Lynx Edicions, ISBN 84-87334-66-0 
• SAŽP, ed., „krkavec čierny“, Atlas živočíchov, Na túru s Naturou 
• Stiehl, Richard B.; Trautwein, Steven N. (marec 1991), „Variations in diets of nesting Common Ravens“ (en), Wilson Bulletin (Wilson Ornithological Society) 103: 83 – 92, ISSN 1559-4491, http://elibrary.unm.edu/sora/Wilson/DJVU/v103n01/P0083-P0092.djvu 
• Šťastný, Karel; Randík, Aladár; Hudec, Karel (1987) (cs), Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973 – 1977, Praha: Academia 
• Temple, Stanley A. (marec 1974), „Winter food habits of Ravens on the Arctic Slope of Alska“ (en), Arctic (Arctic Institute of North America) 27: 41 – 46, ISSN 0004-0843, http://pubs.aina.ucalgary.ca/arctic/Arctic27-1-41.pdf 
• Walters, Michael (2007) (cs), Ptačí vejce, Příroda v kostce (1. vyd.), Praha: Knižní klub, ISBN 978-80-242-1880-9 

Iné projekty

Commons

Wikidruhy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krkavec čierny
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Krkavec čierny

Externé odkazy

• Hlas krkavca čierneho na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Corvus corax na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Corvus corax na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Krkavec velký na českej Wikipédii a Common Raven na anglickej Wikipédii.