Ján III. (konštantínopolský patriarcha) O byzantskom mníchovi a mystikovi nazývanom aj Ján Scholastikos pozri Ióannes Klimax.
Ján III. Scholastikos (iné mená pozri pod Ióannes Scholastikos; starogr. Ιωάννης Γ΄ Σχολαστικός – Ióannes III. Scholastikos; * asi 503[1]/ okolo 510 – 515[2], Sirmis, Sýria – † 31. august 577, Konštantínopol) bol konštantínopolský patriarcha v rokoch 565 – 577. Prívlastok scholastikos získal preto, že bol pôvodne právnikom. Známa je jeho cirkevnoprávna zbierka Synagóge kanonón, ktorá neskôr poslúžila ako podklad pre starosloviensky nomokánon spísaný Metodom. Niekedy býva stotožňovaný s kronikárom Jánom Malalom, ale toto nebolo potvrdené.[1][3] ŽivotopisJán sa narodil v sýrskom meste Sirmis neďaleko Antiochie. Po štúdiách sa stal právnikom (scholastikom). Niekedy v rokoch 548/549 bol antiochijským patriarchom Domninom poslaný ako apokrisiarios do Konštantínopola. Krátko pred smrťou ho cisár Justinián I. ustanovil patriarchom v Konštantínopole, kde na poste vystriedal zosadeného Eustychia. Po Justiniánovej smrti Ján za cisára korunoval Justína II. Podľa Jána z Efezu bol odporcom monofyzitizmu (miafyzitizmu) a jeho príslušníkov tvrdo prenasledoval. Ján z Nikiu mu naopak prisudzuje dielo Mystagogia, ktoré bolo napísané v duchu jednej Kristovej podstaty.[3] Po jeho smrti v roku 577 sa partriarchom znovu stal Eustychios.[2] DieloNeskorší patriarcha Fotios spomína, že Ján vytvoril katechetickú kázeň o Najsvätejšej Trojici (Sermo catecheticus)[4], ktorú neskôr vyvrátil Ján Filoponos. Ján z Nikiu mu prisudzuje aj knihu Mystagogia.[2][3] Toto dielo sa však nezachovalo alebo je možné, že šlo o spomínanú kázeň.[4] Jeho najznámejším a jediným zachovaným dielom je Zbierka o 50 tituloch (Synagóge kanonón, resp. celým názvom Synagógé kanonón eis pentékonta titlús durémené, Collectio quinquaginta titulorum či Synagoga L titulorum[4]), ktorá je najvýznamnejšou východnou cirkevnou právnickou zbierkou. Dielo bolo usporiadané podľa vzoru justiniánskych Digest a vzniklo zrejme ešte počas Jánovho pobytu v Sýrii. Obsahuje 85 apoštolských kánonov, kánony desiatich koncilov a 68 kánonov Bazila Veľkého. Neskôr k dielu vytvoril aj dodatok cirkevných zákonov vybraných z Justiniánových Noviel, ktoré dostali názov Zbierka o 87 kapitolách (Octoginta septem capitula Ióannis Scholastici, resp. Collectio octoginta septem capitulorum či Collectio LXXXVII capitulorum[4]). V 6. storočí boli obe zbierky spojené a neznámym autorom doplnené ako Nomokánon Jána Scholastika (Nomocanon quinquaginta titulorum Ióannis Scholastici). V 9. storočí podľa tejto zbierky vytvoril veľkomoravský arcibiskup Metod nový nomokánon pre Veľkú Moravu. Šlo však o nové, omnoho kratšie a praktickejšie dielo.[5] Jeho listy a dekréty sa nezachovali.[4] Referencie
Externé odkazy |
Portal di Ensiklopedia Dunia